Archívy kategórie: Blog

Poznáte symboliku Pozdravu Slnka: zacvičte si ho

Pozdrav Slnka je jedným z najstarších cvičebných zostáv na svete. Ak ste ho niekedy cvičili, viete, akú má silu. Je plný symboliky, významov a má vlastnú vnútornú logiku, ktorú pri pravidelnom cvičení ľahko pochopíte. 

Je jedinečný vo svojej cyklickosti – začína a končí ako deň, podobne ako príroda sa vracia do bodu, v ktorom začal. Je tvorený z protikladov podobne ako život – najprv sa dvíhate, potom klesáte, najprv ste hore, potom dolu. Deň začínate ránom a život začínate narodením. Váš život sa končí tmou podobne ako deň nocou.

V Pozdrave Slnka je takmer všetko, čo z emočného hľadiska tvorí náš život  – hrdosť, úcta, pokora, láska, pokoj, ale aj odhodlanie. Vzostup aj ústup. Všetko pekne v rámci dvanástich pozícií s variáciami. Dvanásť pozícii podobne ako počet mesiacov v roku.

Pozdrav slnka je geniálny na precvičenie tela

vlcsnap-2015-08-05-20h24m58s117Vzhľadom na striedanie pozícií a postupné zapájanie rôznych svalových sústav je Pozdrav Slnka veľmi komplexným cvičením, ktoré vám zrána ponaťahuje svaly, uvoľní šľachy a nabije vás energiou presne tak ako potrebujete.

Môže sa stať vašim novým rituálom namiesto pitia kávy. Môže to byť fascinujúci aj zábavný exkurz do filozofie, hlboký ponor do prežívania a pochopenia vlastnej existencie.

A ešte dych

Pozdrav Slnka úzko pracuje s dychom. Najprv sa preto učíte jednotlivé cviky postupne, v súlade so správnym dýchaním a až potom cvičíte celú zostavu zaradom. Nie je to jednoduché, no nie je to ani náročné, závisí od stavu vášho fyzična, dychovej praxe a chuti pracovať na sebe. Nádych a výdych sa majú striedať rytmicky a celý čas je práve dych tým, na čo sa máte sústrediť, čo vás obracia dovnútra.

Pravda je však taká, že aby sa človek dokázal sústrediť výsostne na dych, musí byť v jogovej praxi pomerne ďaleko. Inak vás budú vyrušovať myšlienky na všetko ostatné – starosti minulého dňa, plány do toho budúceho, kontrola správnych pozícií – “nie som príliš zaklonený?”, “au, bolí ma krk”, “dopekla, ako dlho ešte mám takto ostať?”.

Prijať pokojne každú pozíciu si vyžaduje nový stav mysle, ktorý vystihuje pojem “číra existencia”.

Znamená to byť prítomný v momente, ktorý charakterizuje daná ásana.

Nádych a výdych sú mantrou, s ktorou si úplne vystačíte. V momente, keď sa týmito nádychmi a výdychmi stanete, cvičíte správne.

Sila Slnka vo vašom vnútri

IMG_2930-1002+soft01Pozdrav Slnka je ideálnym začiatkom dňa. Práve ráno potrebujete načerpať alebo objaviť zásoby energie na celý deň. Je známe, že energia Slnka je obrovská. Vy sa môžete naučiť, ako z tejto sily čerpať.

Postavte sa ráno k otvorenému oknu v pohodlnom oblečení a zavrite oči. Vnímajte vánok celkom nového dňa, ktorý vám osviežuje tvár a telo. Zdvihnite ruky s nádychom ako keď sa ráno zobúdzate. Slnko vstáva, stúpa hore a vaša sila tiež.

Predstavte si slnečnú guľu, ktorá ožaruje celé vaše telo. Potom si predstavte, že tá guľa sídli vo vašom vnútri a ožaruje celú vašu dušu i telo.

Sami sa stanete Slnkom, ktoré inak vídate len na nebi, ďaleko od vás. Práve ste pochopili, čím Pozdrav Slnka je. Gratulujem vám.

Prečo nám niekedy spánok nestačí

Náš mozog dokáže za min. vyprodukovať zhruba štyridsať myšlienok. Je to enormné množstvo asociácií, ktoré už po chvíli vyzerajú ako celkom nesúvisiace.

Dlho som premýšľala, prečo sa šach považuje za šport. Odvčera to už chápem – vysvetlil mi to šachista z Nemecka. Rozmýšľaním nad tým správnym ťahom spáli človek toľko kalórií ako dobrým behom. Rozmýšľať a používať hlavu je skrátka únavné. Vedia to ľudia, ktorí pracujú mentálne a chodia z práce unavení akoby robili na poli. Preto mozog ako orgán potrebuje rovnakú regeneráciu ako telo po športovom výkone.

Víkend je pre mnohých často jediná príležitosť, kedy sa to dá.

Oddychovať denne je pritom nevyhnutnosť. Neznamená to, že má človek zájsť do kúpeľov, ale oddychovať môže po svojom. Určite ste už počuli o firmách v Japonsku, kde majú zamestnanci povoleného dvadsaťminútového šlofíka. Otázne je, do akej miery je takýto spánok uprostred množstva činností efektívny. Sami najlepšie viete, aké to je, keď idete spať s plnou hlavou myšlienok. Noc je potom plná snov a budíte sa ešte viac unavení než ako ste šli do postele.

Myseľ najviac regeneruje v hlbokom spánku – keď sa vám nič nesníva a ste úplne ponorení do ticha a čistoty svojej mysle.

Preto sa odporúča meditovať. Meditácia dokáže navodiť ten istý stav ako pri hlbokom spánku.

Sám spánok je nevyhnutný. Deti spia viac, pretože v spánku rastú, rozvíjajú sa. Dospelí ľudia toľko spať nemusia – dokonca ak dokážu efektívne oddychovať cez deň, nepotrebujú spánok navyše.

Ak ste však v permanentnom strese s hlavou plnou myšlienok a úloh, je možné, že sa vám nepodarí oddychovať efektívne.

Jediná možnosť je nájsť ticho v hlave vedome. Môžete sa začať venovať činnosti, ktorá vás baví a naplno vtiahne – keď robíte niečo, čo vám je absolútne prirodzené, vaše telo vytvára a kumuluje energiu. Oddychujete, lebo ste sústredení. To je dôvod, prečo napríklad umelci nemusia ani spať – keď tvoríte, nie ste unavení.

A to je dôležité poznanie. Ako nás vyčerpáva práca, ktorá nás nebaví. Všetko, čo nás baví, nás naopak nabíja.

Je jasné, že nie vždy môžeme robiť, čo nás baví. O to dôležitejšie je nájsť si čas na to, čo nám robí radosť, najlepšie denne. Naučiť sa dobre spať a pomáhať si meditáciou či jogou, ktoré človeka utišujú, upokojujú.

Vidím to najlepšie na svojich cvičencoch. Len čo otvoria oči po cvičení, sú to noví ľudia. Ich pohľad pôsobí, akoby sa vrátili z dlhej cesty krajinou. Oči dosiahli hĺbku a ticho – sú pozornejšie, mäkšie a otvorenejšie. To ticho a ten pokoj, ktorý ide zvnútra sú evidentným dôkazom, že relaxovanie bolo naozajstné.

Z obete sa môže stať bojovník. Značka: kedykoľvek

Predstavte si, že máte na nose špinavé okuliare, o ktorých neviete. Nosíte ich väčšinu dňa a predstava, že svet je škaredý a špinavý, je pre vás úplne normálna.

Keď vám niekto povie, že je to ináč, že svet má svoje krásy a v skutočnosti nie je fľakatý, uveríte mu?

Sotva. Jediná možnosť, ako sa na svet pozrieť inak, je umyť si tieto okuliare. Najprv však musíte pochopiť a pripustiť, že ich vôbec máte.

„To ako sa pozeráte na svet, je vaša voľba. Môžete to urobiť ako obeť alebo ako udatný bojovník. Musíte sa rozhodnúť, či chcete byť aktívni alebo pasívni,“ hovorí výrok novinárky Merle Shain. Nikdy som ju nestretla, ale súhlasím s ňou.

Ak by nebolo iných dôvodov, byť aktívnym je zdravšie. Aktivita znamená pohyb a schopnosť reagovať na podnety operatívne. Robí človeka mobilným a fit. Ostať aktívnym a pozitívnym je vo všetkých smeroch lepšie, výskumy hovoria, že optimisti sa viac dožívajú, ľahšie sa vyrovnávajú so stresom, rýchlejšie sa liečia a majú lepšie vzťahy.

Život je voľba

 „Nebojte sa vziať život do vlastných rúk,“ povedal naposledy prezident Andrej Kiska, keď rečnil pred Zvolenčanmi v krajskej knižnici. Jasné, znie to ako klišé, povie si pesimista, ktorý ešte nepochopil koncept šťastného a kvalitného života založeného na zodpovednosti za vlastný život.

To, čo často znie ako prázdne slová uväznené v bublinách je v skutočnosti práve koncept silných stránok človeka. Podľa Selingmana, zakladateľa pozitívnej psychológie, existuje šesť esenciálnych silných stránok:  múdrosť a poznanie, odvaha, humánnosť, spravodlivosť, ukáznenosť a transcendencia.

Je to principiálna odvaha byť človekom v tom najširšom zmysle, dokázať sa realizovať na najvyššej úrovni svojho ja a maximálne naplniť svoj potenciál.

Pozitívna psychológia je pomerne nový smer, ktorý v súčasnosti  výrazne hýbe svetom. Ako sa píše v príspevku prohuman, pozitívna psychológia je v podstate preventívnou psychológiou. Učí nás, že silné stránky človeka mu umožňujú zvládať život ľahšie a predchádzať tak mnohým duševným, ale aj fyzickým poruchám. Aj v prípade rakoviny – ľudia trpiaci depresiami, a tým pádom pasívnym prístupom k životu ochorejú na nádor dvakrát častejšie ako optimisti.

Môže to byť váš prípad

Otázka vždy znie, kým chcete byť. Chcete byť obeťou alebo bojovníkom? Možno ste ešte dnes obeťou, ale zajtra môžete byť bojovníkom. Dôležité je priznať si, že to záleží hlavne od vás. Pochopiť, že špinavé okuliare síce môžu byť niečím, s čím sa narodíte, ale vôbec s nimi nemusíte umrieť.

Dajú sa kedykoľvek umyť alebo ešte lepšie, zložiť.

Ako?

Vôbec nie jednoducho.

Je to každodenná práca na sebe samom a kvalite svojho ja. Je to nácvik silných stránok, precvičovanie, premáhanie sa, spytovanie a kontrola.

Je to schopnosť nájsť seba uprostred chaosu. Utíšiť sa. Meditovať, rozjímať. Zároveň sa neustále učiť, vzdelávať sa a kooperovať s ostatnými inšpiratívnymi a silnými ľuďmi.

Keď sa okuliare očistia

Nikdy nezabudnem, aké to bolo, keď sa moje okuliare vyčistili. Tá vďačnosť, krása, šťastie a láska, apropo základné hodnoty v živote človeka, úplne naplnili moje vnútro a presiakli všetko, čím som sa zaoberala. Môj pohľad na život sa zmenil. Začala som premýšľať inak.

Odvtedy viem, že to kedykoľvek dokážem urobiť znova. Zmeniť svoje myslenie. Otázka ale znie: budem naozaj chcieť na tom denne pracovať?

Najväčší problém ľudstva alebo Kto sa bojí, nech nejde do mesta

Ak by sa vás niekto opýtal, čo je najväčším problémom ľudstva, čo by ste mu povedali? Možno by ste spomenuli choroby, vojnové konflikty, chudobu, ničenie životného prostredia, rozpadnuté rodiny a nešťastie ľudí. Áno, to všetko je problém, ktorý má však jediný základ.

A tým je neschopnosť komunikovať.

Ako ľudia máme veľkú výhodu – môžeme sa rozprávať. Aj zvieratá, rastliny spolu navzájom komunikujú a majú na to naozaj prepracované, často omnoho lepšie fungujúce systémy.

My ľudia však máme reč, jazyk a písmo. Zložitý systém zvukových, písomných kódov a gest, ktorý vznikol, aby nám uľahčil existovanie na tejto planéte. A čo sa deje, keď ho začnete skutočne používať? Zistíte, že nefunguje. Namiesto rozhovorov tu máme hádky, konflikty a výčitky. Namiesto počúvania sa bijeme o to, kto čo povie. Namiesto argumentov využívame manipuláciu a citové vydieranie. A namiesto pochopenia sa nevieme a nedokážeme pochopiť.

Problém začína doma

Nemusíte ani čítať diskusie na internete, či sledovať záznam politických dialógov pri nedeľnom obede. Stačí sa nenápadne vkradnúť do ktorejkoľvek domácnosti a vypočuť si dvoch ľudí, ktorí spolu dennodenne žijú. Muža a ženu.

Dve najbližšie bytosti, ktoré poznajú každý jeden krok toho druhého a vedia do detailov, ako a kedy spí, čo má a nemá rád a čo ho trápi i teší.

Dve bytosti, ktoré by si mali rozumieť najlepšie, a pritom si niekedy nerozumejú vôbec. Jasné, že Zem, Mars, Venuša, veď to poznáte,.. ale aj tieto planéty sú súčasťou jedného vesmíru, ktorý navzájom komunikuje a pôsobí na seba. Podobne ako náš svet.

Muž a žena musia vynakladať veľa úsilia, aby pochopili odlišnosti toho druhého a dokázali s nimi pracovať. V konečnom dôsledku sú však rovnakí a nie je dôvod, aby si nerozumeli. Komunikácia by im mala slúžiť nato, aby si pomohli. Často je to naopak – z rozhovorov sú hádky, namiesto počúvania a podpory je tu ponižovanie a kritika, niekedy výsmech. Skúste sa niekedy započúvať, ako sa rozpráva vaša mama s otcom alebo sa pozrite na rozhovory so svojím partnerom.

Vyzerajú takto?

-Aký si mal dnes deň?

-Únavný.

-Mal si toho veľa, však? Ale teraz sme konečne doma, oddýchneme si. Spravím nám jesť a môžeme sa porozprávať, čo sa stalo.

-Jasné. Treba ti s niečím pomôcť?

Alebo vyzerajú nejako takto?

-Aký si mal dnes deň?

-Otrasný.

-Prečo?

-Naštval ma šéf len čo som prišiel do práce a celý deň bol nanič. Teraz som sa chcel konečne najesť a vidím, že si zase nič nevarila.

-Zlatko, bola som v práci rovnako ako ty, ako som mohla variť? Teraz som sa vrátila a som  unavená. Mohol si navariť tiež.

-Na domáce práce si tu predsa ty. Keby si sa viac starala o rodinu ako o prácu, tak by to vyzeralo inak…

Myslím, že pokračovať netreba.

Komunikácia má dve podoby – môže byť spoluprácou dvoch bytostí alebo demonštrovaním sily a súbojom ega.

Počúvate sa?

Podľa Dala Carnegieho, ktorý napísal chronicky známu knihu Ako si získať priateľov a pôsobiť na ľudí je základom komunikácie schopnosť počúvať a zaujímať sa o toho druhého. „Ak sa budete naozaj zaujímať o ostatných, za dva mesiace získate viac priateľov ako za dva mesiace strávené úsilím, aby sa ľudia zaujímali o vás,“ hovorí Dale. Ak chcete, aby boli ľudia vašimi priateľmi, musíte ich počúvať. Skúmať, čo chcú, čo ich trápi, čo potrebujú. A dokázať oceniť to dobré v nich. A aj keď možno nepotrebujete byť s každým priateľ, stále sa potrebujete s každým dohodnúť.

DSC06919Intenzívna skúsenosť mojich posledných dní hovorí, že je to práve naopak. Každý si žijeme vo svojej bubline. V tejto bubline sme si istí svojimi názormi a prijímame len tie názory, ktoré sú zhodné s našimi. Nevedieme dialógy, ale monológy. Preto tu máme všetky tie konšpirácie, konflikty, preto celá kauza s referendom.

Zarážajúce je, že v náboženstve ktoré učí milovať svojho blížneho a dokonca svojho nepriateľa, dochádza k situáciám, kedy sa jednotlivé skupiny navzájom osočujú a dohadujú sa o svojich pravdách. Nikto nikoho nepočúva a v hluku zaniká akákoľvek možnosť dosiahnuť kompromis.

Bubliny, v ktorých žijeme, a konšpirácie, ktorým veríme, sú podľa Ondrušeka dôsledkom našich strachov a neistôt. Kto sa bojí, nech nejde do lesa, hovorí sa. Dnes by som to opravila – kto sa bojí, nech ide do lesa, ale nejde do mesta. V lese je ticho, nikoho netreba počúvať a chápať. V lese môžete hulákať na stromy a tešiť sa, ako krásne mlčia. V meste je naopak množstvo ľudí, s ktorými sa treba konfrontovať. A tí vás niekedy vypočuť nechcú alebo nevedia.

Konflikt je zlyhanou komunikáciou

Dobrá komunikácia nie je ľahká a nevzniká sama. Inak by sme tu nemali školy, ktoré to učia, resp. sa snažia.

Najlepším miestom, kde sa  môžete naučiť komunikovať je totiž reálny svet. To je tam vonku, za oknom, kde je kopec ľudí, ktorým nerozumiete a ktorých sa bojíte.

Bojíte sa, lebo im nerozumiete. A nerozumiete im preto, lebo sa bojíte zistiť, akí sú a prečo sú takí.

Sama som sa dlho bála ľudí. Niekedy som sa im dokonca snažila vyhnúť, len aby som s nimi nemusela hovoriť. Vtipné boli situácie na základnej škole, keď som pred niekým kráčala dva kroky a tvárila sa, že nevidím. J Aj dnes sa stále bojím ľudí. Bojím sa, čo mi povedia alebo ešte horšie – čo mi nepovedia. Bojím sa, že ma obvinia z niečoho, čo som urobila alebo neurobila. Bojím sa, že ma nepochopia a neocenia môj dobrý úmysel.

Každý deň však na tom pracujem. Nielen na druhých, ale aj na sebe. Snažím sa vyjsť zo svojej bubliny a vypočuť si ľudí. Pozrieť sa im do očí a čítať v ich myšlienkach ako v knihe. Skúmať príčiny, pre ktoré reagujú tak, ako reagujú a nesúdiť ich.

Ľudia, to sú hotové romány! Keď ich tak začnete vnímať, veľa sa naučíte nielen o nich, ale hlavne o sebe. A možno časom zistíte, že namiesto hádok zrazu vediete dialóg a namiesto bojov máte mier. S vašimi partnermi doma, v práci, všade. Ľudia vás budú mať radi, lebo ste začali mať radi vy ich.

 Uverejnené na blogu Denníka N.

Pravda o chybách

Ľudia robia chyby. Platí to od čias Evy, ktorá ako prvá zhrešila v raji. A ak možno zhrešiť v raji, potom možno zhrešiť všade.

Evina chyba však bola fatálna – predurčila kurz vývoja spoločnosti a urobila z nás obyčajných ľudí.  Preto je dnes snaha predstierať, že sme božské bytosti dokonalej podstaty rovnako smiešna ako tvrdenie, že Elvis žije.

Napriek tomu nás spoločnosť učí hanbiť sa za svoje chyby. Väčšinou sa tvárime, že neexistujú. Alebo naopak – príliš sa nimi trápime. Umenie priznať si chybu a vyrovnať sa s ňou je však známkou zrelosti. „Priznanie chýb anuluje skóre a dokazuje, že ste múdrejší než predtým,“ napísal poet Arthur Guitterman. A napísal to dobre.

Chyby sú totiž práve tým, čo nás definuje a čo nás posúva dopredu. Kým úspechy sa chvália samé, máloktorý šéf vie, že chváliť treba aj vo chvíľach zlyhania. Dokonca o čosi viac.

Začína to v škole

Podľa Johna Lehrera je zásadný problém v tom, že v školách sa viac vyzdvihuje prirodzená inteligencia než tvrdá práca. Učíme tak deti nesprávny model a berieme im najefektívnejší spôsob učenia sa – učenie sa z chýb. „Dokým nezažijete ten nepríjemný pocit, že nemáte pravdu, váš mozog nikdy nezmení svoje modely. Než vaše neuróny uspejú, musia sa opakovane zmýliť. Na tejto bolestivej ceste nie sú žiadne skratky,“ cituje Lehrer Dweckovú.  1376

Problém hodnotenia v škole spočíva v tom, že je príliš plochý. Jednotka a päťka sú iba dve čísla na päťčíselnej stupnici, ktorá má pomenovať nekonečné kombinácie vlastností a schopností – od talentu, úsilia, spolupráce, originálnosti a kreativity. Málokedy dokáže obmedzenosť tohto hodnotenia poukázať na to podstatné.

Tento systém pokračuje v práci. Máloktorý šéf vás pochváli, keď zlyháte. Podľa Dale Carnegieho je však práve to známkou skutočného vodcu.

Šéf je šéf

Keď sa pozriem spätne, mnohých mojich šéfov v minulosti spájali podobné vlastnosti.

Taliansky šéf bol psychopat. S obľubou o sebe hovoril, že je Hitler a často to dokazoval svojim despotickým správaním. V zlyhaniach svojich podriadených sa vyžíval a trestal ich často, rád a verejne. Jediné zlyhania, ktoré nekomentoval, boli jeho vlastné.

Nemecký šéf moje chyby miloval. Vyhľadával ich, bohato komentoval a patrične pranieroval. Vlastnú dôležitosť zdôrazňoval zvýšeným hlasom, mysliac si, že zvyšovanie hlasitosti priamo zvyšuje rešpekt zamestnancov.

Slovenský šéf trpel pravdepodobne stihomanom, že ho chcú všetci oklamať a okradnúť. Neprestajne podozrieval každého, kto mu vošiel do cesty a nestačil sa čudovať, ako ho postupne opúšťajú zamestnanci.

Pravdepodobne žiadny z mojich bývalých šéfov nečítal Carnegieho. Keby áno, vedel by, že dobrý šéf svojich zamestnancov trestať nemusí. Dobrý šéf okolo seba dokáže prirodzene vytvoriť rešpekt postavený na osobnej charizme, skúsenostiach a autorite.

Chyby sa totiž v skutočnosti trestajú samé. Kvalitný človek vie, že zlyhal a cíti poníženie bez toho, aby ho ktokoľvek musel na to upozorniť. „Ľudia si sami uvedomujú svoje chyby a v prípade, že urobia omyl, často svoje správanie okamžite oľutujú. Ak ich nadriadený dokáže na ich chybu poukázať triezvo a s nadhľadom, pomôže im zachovať si tvár, tak že sa dotyčný z chyby dokáže rýchlejšie poučiť, dokáže naďalej pracovať efektívne a prichádzať s novými nápadmi,“ tvrdí Carnegie vo svojej legendárnej knihe.

V prípade zásadných chýb to neplatí a vtedy treba zasiahnuť rázne, ale ideálne v súkromnom rozhovore. Carnegie odporúča šéfom prevziať čiastočnú zodpovednosť za chybu svojho podriadeného. Je to veľké gesto, ktoré dokáže veľké veci – celú komunikáciu poľudšťuje a pomáha tomu, ktorý zlyhal, nájsť opätovné sebavedomie a odvahu začať odznova a lepšie.1278

Toto moji šéfovia nevedeli. Preto ma často donútili konať v zmysle syndrómu, ktorému Carnegie hovorí: nepovedz to mame, teda jednať tajne a chyby skrývať. Skutočnosťou však je, že skrývanie chýb samotné chyby často znásobuje. Keby sme konali hneď, mohli sme určitým dôsledkom predísť. Človek, ktorý si je však vedomý svojich predošlých zlyhaní, snaží sa chybám vyhnúť. Dostáva sa do stavu permanentného stresu a narobí nakoniec ešte viac chýb.

Ilúzia hodnotenia

Na chyby iných ľudia reagujú dvomi spôsobmi – ak majú daného človeka radi, majú tendenciu jeho chyby ospravedlňovať. Ak ide o človeka s antipatiami, často dochádza k nafúknutiu chýb. To isté platí pre sebahodnotenie.

Pritom chyba je vždy tá istá. Málokedy sa však človeku podarí zaujať neutrálny postoj – chybu pomenovať, vyhodnotiť, napraviť a poučiť sa z nej. Tým to uzavrieť.

Keby sme pripustili, že chyby sú ľudské a dokonca prospešné, mohlo by nás toto poznanie posunúť bližšie k podstate našej ľudskosti.

Keby napokon nedošlo k Evinej chybe, dnes by ste tu neboli ani vy ani ja. Možno by sme žili v raji plnom bytostí, ktoré sa nám ani trochu nepodobajú. A nikdy by sme nemali šancu poučiť sa z vlastnej nedokonalosti a tešiť sa z toho, ako sa pomaly približujeme k dokonalosti.

Joga napraví krivý chrbát. Niekedy aj charakter.

Krivá chrbtica, ohnutý chrbát, človek bez chrbtovej kosti a všetky starosti na našich pleciach. Okrem mnohých aforizmov, ktoré hovoria o problémoch spojených s chrbticou ostáva faktom, že chrbtica je opornou osou našej zdravej existencie. Ak je v poriadku, môžeme sa niesť svetom spokojne a normálne. 

Ak sa k nej však otočíte chrbtom a zoberiete nohy na plecia pred pravidelným cvičením, vaša vlastná opora vám pichne nôž do chrbta. Prieskum v roku 2013 na Slovensku ukázal, že až 9 z 10 Slovákov pociťuje bolesti chrbta. Osem z desiatich ľudí tieto bolesti obmedzujú v normálnom fungovaní. Je to aj váš prípad? Musíme sa s tým zmieriť?

Je to môj prípad

Bolesti chrbta som dlho nepoznala. Jedno leto brigádovania v Taliansku to však nadobro zmenilo. Vrátila som sa domov preťažená, ubolená a už to tak ostalo. Jediné, čo ma zachránilo a čo ma zachraňuje stále, je cvičenie.

joga1

Každý vie, že má cvičiť a nerobíme to. Bolí nás chrbát, sťažujeme sa, ale nedokážeme to zmeniť. Väčšina ľudí zasiahne v poslednej chvíli, keď sa problémy pomaly menia na chronické.

Pritom možno sotva uveriť, že by ste si denne nedokázali nájsť 10 – 20 minút na ponaťahovanie sa. Štúdie ukazujú, že je jedno, či je to strečing alebo joga, aj keď osobne hlasujem za jogu. Joga pracuje na úrovni najjemnejších štruktúr a okrem tela formuje aj vašu myseľ. Všetko napokon začína v hlave.

Psychosomatika chrbta

Ak vychádzame z psychosomatiky a symboliky chrbtice, chrbát je našou oporou. Ak nás niečo ťaží, krčíme sa, sťahujeme do seba. Ak sme spokojní, sebavedomí a vyrovnaní, prejaví sa to aj na postoji.

Ak si nesiete so sebou denne svoje starosti z postele do postele, bolesti chrbta vás asi neprekvapia. Ak ste preťažení, zle sedíte, nehýbete sa a ste ustráchaní, negatívni, problémy môžu ľahko nastať. Jediné, čo na to platí, je cvičenie. Dôvodom, prečo je práve joga taká efektívna, je že pracuje v kontexte symetrie: „…pokiaľ dosiahneme rovnováhu svalových skupín, je tu pravdepodobnosť, že sa postoj napraví sám,“ píše sa v knihe Anatomie jógy pro správné držení těla a zdraví. Prostredníctvom dosiahnutia svalovej rovnováhy dochádza k uvoľneniu napätia a tlaku, k zlepšeniu vnímania tela a k duševnej rovnováhe.

joga3Joga je zázračná v tom, že pracuje s protikladnými silami presne ako svaly. S napínaním a uvoľňovaním, flexiou a extenziou, s predklonom a záklonom, a tak dosahuje danú rovnováhu. Samotné držanie tela a postoj je o pevnosti svalov. Keď všetky fungujú ako majú, telo je v poriadku. A keď je telo zdravé a silné, ľahšie sa vyrovnáva aj s problémami na úrovni psychiky. Život aj cvičenie sú kombináciami protikladov. „Udržanie každej pozície v joge zároveň vyžaduje kombináciu flexibility, sily a výdrže.“ A zázraky sa dejú po troch minútach každej ásany. Ako povedala Iveta Griačová, dokonalosť prichádza vtedy, keď sa sami stávate ásanou. Vtedy ste v súlade so svojím telom, mysľou, v súlade sami so sebou. A vaše telo sa stáva dokonalosťou samou.

Video Cviky na chrbticu už čoskoro.

JENKINS, N. BRANDON, L. 2010. Anatomie jógy pro správné držení těla a zdraví. Praha : Svojtka & Co., s.r.o. 2010. s. 144. ISBN 978-80-256-0468-7

DAHLKE, R. 1992. Němoc jako řeč duše. Praha : Pragma. 1992. s. 416. ISBN 80-7205-632-8

Ako dnes kráčate, tak sa dnes máte

Minule som prešla ulicou v zrýchlenom móde. Nerozhodná a nepozorná som preskakovala z jednej strany cesty na druhú. Nechýbalo veľa a takmer ma zrazil bicykel. Respektíve, aby som bola podľa novinárskej metodológie korektná, bicykel takmer zrazil mňa.

Ulica je divadlo. Život sám o sebe. Keď sa presúvam, často si všímam oprotiidúcich. Spôsob, akým kráčajú, presne kopíruje spôsob, akým sa pozerajú na svet a spôsob, akým žijú. Ich krok a gestikulácia vyjadrujú ich momentálne pocity, postoje, náladu. Celá knižnica príbehov na jednej malej ulici.

V zlej nálade človek cíti ťarchu nebies na svojich pleciach. Pozerá do zeme, je zhrbený, stiahnutý dovnútra, príliš sa neobzerá, plne skúma svoj vnútorný svet a ten vonkajší nemá v jeho myšlienkach miesto. Pamätám si také dni, keď sa mi zdalo, že obloha na mne doslova sedí a tlačí ma do zeme.DSC02507

V iné dni chodím zase ako páv, vznášam sa ako motýľ a obzerám sa ako kukučka. Mám dobrú náladu, pripadám si ľahučko, sviežo. Obzerám sa okolo, pozerám ľuďom priamo do očí, niekedy sa pousmejem. Za takých okolností vidím veci úplne ináč. Všímam si detaily, ktoré som predtým nevidela. Nový nápis na obchode, zaujímavú reklamu, pani a jej klobúk, dieťa, čo práve vybehlo na cesto a zakričalo niečo zábavné, psa, ktorý skáče po majiteľke.

V tej najlepšej nálade pozerám vysoko dohora. Všímam si naraz priečelia budov, ktoré tam predtým neboli. Mesto má zvedavému človeku vždy čo ponúknuť. V dni, keď si ho nikto nevšíma, trpí. A povedzme si rovno, takých dní je množstvo. Keď si všímam druhých, vidím, ako si nevšímajú. Keď si nevšímam ani ja, tak zase nevidím nič. Oni ja ich, ani oni mňa.

Rozhodla som sa pre experiment. Každý deň si na niekom nájsť niečo zaujímavé a prihovoriť sa mu alebo sa aspoň sama pre seba potešiť z tohto malého detailu. Naposledy som tak oslovila slečnu s nádhernými ryšavými vlasmi. Vlnili sa na čiernom kabáte ako ťahy štetcom na plátne. Mladá dáma s úzkym driekom kráčala ulicou ľahučko ako víla a pred sebou tlačila kočík. „Prepáčte, máte krásne vlasy, musela som vám to povedať,“ hlesla som. Ostala v rozpakoch, zasmiala sa. „Zničené pôrodom, suché…ale ďakujem, červenám sa,“ vraví ona. Ešte sme sa chvíľu bavili, víla sa potom ďalej odvlnila a zmizla kdesi v útrobách mesta.

Jednému človeku som obyčajnou banalitou spravila deň.P1310958

Všetci denne kráčame svojimi viac či menej vychodenými chodníčkami. Máme svoje tempo, svoju dynamiku. Spôsob, akým sa nosíme a akým vnímame svet, ovplyvňuje celý náš život a naše okolie. Jediným gestom dokážete zmeniť trajektóriu ktoréhokoľvek človeka. Stará myšlienka, ale platí. Pripomínam si ju najmä vtedy, keď sama márne odháňam chmáry z pliec. Jedným krokom môžete človeku zmeniť deň. A sebe život.

Dávajte preto pozor. Lebo tak ako ja minule, môžete svojím prístupom niekomu skočiť do cesty a on vás zrazí na bicykli. No môžete mu cestu aj uvoľniť, spríjemniť či zmeniť. A tým aj tú svoju.

Dva tipy, ktoré dnes vyskúšate:

  1. Narovnajte sa a kráčajte hrdo a veselo. Všímajte si čo najvyššie priečelia budov a tváre oprotiidúcich. Hľadajte to zaujímavé, pekné.
  2. Urobte niečo inak. Usmejte sa na niekoho, povedzte niečo milé. Nič viac netreba.

Načo sú nám pochybnosti

Raz za čas sa to stane. Spomalíte. Zastanete. Zneistiete. Doteraz ste nepretržite utekali vytýčeným smerom a zrazu je tu pochybnosť, ktorá vás zamrazí. Váhate, prešľapujete z nohy na nohu, prehodnocujete. Ste schopný spochybniť všetko, čo ste do dnešného dňa povedali alebo urobili. 

Pochopiť, čo sa stalo, nie je vždy ľahké. Ste vyčerpaný a máte chuť všetko nechať tak. Symbolicky ste nechali zvíťaziť svoju ľavú hemisféru. Tá začala pragmaticky vyhodnocovať veci, ktoré ste doteraz robili intuitívne a pristupovali k nim left-brain-right-brain-minimalism-wallpaper-2560x1600tvorivo, s čírou radosťou. Namiesto toho, aby ste v tom s láskou a vierou pokračovali, začínate aplikovať logiku. A to nefunguje. Zrazu nachádzate milión argumentov, prečo je táto cesta zlá. Doteraz ste jej verili, pretože to čisté, detské a radostné vo vás malo hlavné slovo. Lenže teraz je to preč. Prestali ste si dôverovať a začínate sa štiepiť na častice. Jedno je isté – musíte to zastaviť skôr než sa premeníte na prach.

V mojom obľúbenom Tedx videu hovorí známa neuroatomistka Jill Bolte Taylor o tom, ako prežila infarkt. V momente, keď sa jej to stalo, zrazu zaniklo spojenie medzi jej dvomi hemisférami. Most medzi dvoma brehmi akoby prestal existovať. Naraz sa ocitla v momente absolútnej izolácie od svojej ľavej hemisféry. Povedané s troškou nadsázky, stratila sa v okamihu čírej prítomnosti a radosti z existencie. Bez schopnosti vyhodnotiť základné veci ako napr. polohu svojho tela alebo jeho hranice si pripadala nekonečná. Plynulo z toho zvláštne šťastie. „Predstavte si, aké to je – striasť sa tridsiatich siedmich rokov emocionálnej tiarchy,“ smeje sa, „och, cítila som eufóriu!“ Táto žena, ktorá v iné dni pracuje, žije a myslí hlavne analyticky a logicky, teda využíva predovšetkým ľavú hemisféru zrazu objavila svet čistých emócií a tvorivej energie – svet pravej hemisféry. Svet, ktorý tak dobre pozná umelec, keď je uprostred tvorivého delíria. Stav, ktorý pozná človek, keď robí to, čo ho naozaj baví. Nemyslí, tvorí. Je spokojný sám so sebou a má toľko energie, že dokonca necíti potrebu jesť, spať či ísť na záchod. Je to moment absolútnej koncentrácie. Neskutočnej sily a zároveň pokoja.

5030387_13620007_lz„Je takmer nemožné byť skutočne kreatívny, keď sa bojíte tieňov,“ píše Arianna Huffington, šéfka jedného z najznámejších magazínov na zemi. Ak to povie žena, ktorá sa denne pohybuje medzi Hollywoodskymi hviezdami, píše knihy a texty, ktoré majú čitateľov po celom svete, asi vie o čom hovorí. „Najhorším a najnebezpečnejším strachom, šíriacim sa v Hollywoode je pochopiteľne strach z neúspechu,“ dodáva, „bráni vám riskovať a risk je esenciálnym elementom kreativity a umenia.” 

To platí rovnako všade, nielen v Hollywoode. Arianna tvrdí, že neúspech a strach z neho sú len dva z mnohých krokov na ceste k úspechu.

Dve strany jednej mince. Dve hemisféry. Večný dualizmus. Neale Donald Walsch v knihe Rozhovory s Bohom to vysvetľuje takto – existujú len dve podoby existencie: strach a láska. Láska je tvorivá myšlienka, najvyššia realita, jediná realita. V relatívnom svete, v akom sa pohybujeme, však potrebujeme aj strach, aby sme vedeli, aké to je, keď tvoríme a žijeme s láskou a odvahou.

Jeden celý deň s jogou

Hovoriť o joge a meditácii nestačí. Oboje treba robiť. Popri  vlastnej praxi a samovzdelávaní je však vždy dobré učiť sa od iných. Počúvať, sledovať a vybrať si to, čo potrebujeme.

jogavsade2
Yoga dax- foto: joga všade

 Presne to malo byť cieľom Yoga day v Bratislave, ktorý sa konal minulý víkend. Počas soboty sa predstavili rôzni učitelia a rôzne prístupy k jogovej praxi. Od dynamickej ashtangy s Jarom Pávekom sme spoločne prešli až k pomalým dychovým technikám s Vaškom Krejčíkom. Vyskúšali sme si power jógu s Adrianou Seidler (Nitra) a Michaelou Hluchovou (Piešťany) či vinyasu s Ninou Menkynovou. Nechýbala ani evolution yoga organizátorky Zuzky Plevovej s Barbarou Kovačovič (Bratislava). S niektorými som sa stretla prvýkrát, niektorých cvičiteľov som už zažila.

Celodenné cvičenie sa mohlo zdať náročným, no pri joge treba vždy uplatniť základné pravidlo: robiť to, čo je príjemné. „Keď počúvate svoje telo, nie ego, robíte jogu,“ povedal počas diskusie Vašek Krejčík. Je podľa neho časté, že keď človek s jogou iba začína, riadi sa hlavne svojím egom. To mu môže napovedať nesprávne a nútiť ho robiť veci, na ktoré ešte nie je pripravený. Vtedy dochádza k zraneniam. Časom a cvičením sa človek vypracuje: „Keď ovládnete určité pozície, naučíte sa vnímať a užívať si akékoľvek asány,“ dodal Vašek.

Každý iný, všetci rovní

jogavsade
Yoga day – foto: joga všade

Každé telo je iné a žiada si iný prístup, napríklad v Indii, ktorá sa považuje za Mekku jogy, učitelia pristupujú ku každému klientovi individuálne. „Niekoho maximá môžu byť minimom niekoho iného,“ pripomenula Miška Hluchová. Nina Menkyová to ilustrovala na svojom príklade – začínala ako gymnastka a do pozícií v joge sa tým pádom dostávala ľahko. Naučiť sa v nich vydržať, a vnímať aj tie jednoduchšie bolo pre ňu, naopak, výzvou. Cesta človeka k joge je vždy individuálna, ale podľa Ivety Griačovej existujú pri každej joge tri fázy: 1. Keď cvičíte ásanu, 2. Keď preciťujete ásanu a 3. keď ste ásanou.

Tretia fáza sa nedosahuje ľahko, ale základom je opäť vytrvalosť – neprestávať cvičiť. „Pri dnešnom sedavom životnom štýle je ideálne cvičiť 5x týždenne,“ tvrdila Miška Hluchová, no zároveň sa s ostatnými zhodli, že nikoho netreba do cvičenia nútiť. Každý si napokon nájde sám, čo mu vyhovuje, čo potrebuje. Dôležité je objaviť toho správneho učiteľa a počúvať ho. Načúvať svojmu telu a zistiť, čo mu robí dobre.

Tak ako sú odlišní ľudia, tak sú odlišní aj učitelia a ich prístupy k joge. V súčasnosti existuje toľko druhov jogy, že si tú svoju môže nájsť prakticky každý. Niekomu vyhovuje dynamika a náročnosť zložitých ásan v ashtange, inému pokojnejšia hatha jóga, ktorá pracuje s výdržou v pozíciách a s dýchaním. Tak či onak, ako hovorí Barbara Kovačovič, „keď sa už raz postavíte na podložku, určite to neoľutujete.“

Cesta jogy

jogavsade3
Yoga day- foto: joga všade

Jogu môžete cvičiť ako chcete, ale dobré je implementovať ju do vášho denného režimu podobne ako napr. umývanie zubov. Vtedy sa začnú diať zázraky. Joga prináša zmeny a na tom sa zhodli všetci prítomní: netreba meniť niečo nasilu, zmena príde sama časom. Je to zmena v stravovaní, myslení, správaní, životnom štýle,.. Niekedy je ťažké zachovať si pri cvičení pravidelnosť a mnohí priznali, že nie vždy cvičili jogu denne. Navyše, pri jogovej praxi platí podľa Jara Páveka jedno zvláštne pravidlo: „Roky môžete na niečom pracovať, konečne sa tam dostanete a ďalší deň nič neplatí.“

Všetko sa dynamicky mení ako vy. Cieľom jogy a vôbec našej existencie je napokon hľadanie rovnováhy, šťastia a dokonalosti, ktorá sa skrýva práve v nedokonalosti, nestálosti a večnej premenlivosti života.