Na poslednej hodine jogy sme krátko hovorili o tom, čo pre nás robí hlboké dýchanie. Ale princípov v joge, vďaka ktorým sa na konci hodiny cítime ako znovuzrodení (alebo by sme mali) je viac. Ktoré to sú?

1. Hlboké, vedomé dýchanie a práca s dychom

Nemusíme hovoriť o tom, že dych je základ. Ale nie je dych ako dych, nervová sústava mení počas dňa a rôznych situácií jeho kvalitu. Keď sme v strese, dych je rýchlejší, plytší. Zapneme nervový obvod sympatikus, ktorý kedysi riadil stresovú reakciu útoku či úteku – k tomu sú potrebné stresové hormóny kortizol a adrenalín a následne prichádzajú dôsledky ako zrýchlený tep, zrýchlený dych, búšenie srdca, nechutenstvo či podráždenie tráviacej sústavy, prekrven0ie či stŕpnutie končatín a pod. Ak sme väčšinu dňa v strese, náš organizmus to neskutočne vyčerpáva. Cítime sa oslabení, vyčerpaní, nič nás nebaví, môže nastúpiť depresia či rôzne psychosomatické choroby. Dlhodobý stres spôsobuje celú plejádu „fajnotiek“ ako srdcovo-cievne ochorenia, ochorenia tráviacej sústavy, poruchy pohybového aparátu, nespavosť a pod.

Ak prejdeme na pomalé, plynulé a hlboké dýchanie (čo počas hodiny často a rada opakujem 😊 ), motivujeme nervovú sústavu prejsť do režimu parasympatikus, v ktorom sa vyplavujú oveľa príjemnejšie hormóny. Parasympatikus je stav pokoja, uvoľnenia, relaxácie, v tomto režime sa aktivuje tráviaca, močová a srdcová sústava, náš dych je hlbší, náš tep pomalší. Jednoducho, telo funguje ako má. V tomto režime by sme mali byť väčšinu dňa. Je nám však jasné, že pri súčasnom štýle života je to často iba nereálny ideál.

Ale pritom stačí málo. Kedykoľvek počas dňa venovať chvíľku vedomému dýchaniu. Napríklad počas písania na počítači, počas obeda, počas prechádzky na druhé oddelenie alebo cesty domov, skrátka kedykoľvek nám napadne, urobiť niekoľko hlbokých dychov, ideálne aspoň 40, 80 alebo 120. Wim Hof hovorí, že aspoň 120 hlbokých dychov denne nám kompletne zlepší život. Dych je v joge na prvom mieste. Hindovia verili, že život sa ráta na počet dychov, takže čím dlhšie sú naše nádychy, tým menej ich je a tým dlhšie žijeme. Krásne, nie? Neplytvajme zbytočne naším dychom, naučme sa šetriť nádychy a používať ich efektívne. Naše zdravie sa nám poďakuje.

2. Sústredenie

Či už máme na mysli sústredenie počas cvičenia ásan, sústredenie v štýle flow, či sústredenie na dych, relaxáciu či meditáciu, ide o tréning našej mysle. Učíme ju byť prítomnou, pozorne vnímať aktuálny okamih, naučiť sa vnímať svoje telo a svoju myseľ s nadhľadom. Učíme sa nestotožňovať sa so svojimi myšlienkami, ale skôr byť – žiť naplno, byť tam, kde sme.

Počas dňa je naša myseľ často zahltená, skáče od jednej veci k druhej, a to ju vyčerpáva. Sme neefektívni, preťažení, náš mozog cíti únavu, na konci dňa nám to už možno nemyslí a vraciame sa oblúkom k vyššiemu bodu. My potrebujeme našej mysli vrátiť pokoj a sústredenie. Tréningom sústredenia v balančných či iných polohách, či výdržou v ásanách učíme telo aj mozog zotrvať v sústredení. Zachovať pokoj, nech sa deje čokoľvek. A keďže sme predtým vďaka pokojnému dychu prešli do parasympatiku, teda vegetatívneho režimu, darí sa nám to oveľa ľahšie. Dokážeme lepšie vnímať signály tela a aj tie najjemnejšie podnety, na ktoré vieme okamžite reagovať. Volá sa to aj vnímavosť, mindfulness. Vyskúšajte.

3. Pohyb

Ešte chvíľku ostaňme v tomto rozprávaní o jednotlivých režimoch nervovej sústavy. Praľudia boli oveľa efektívnejší – ak prišlo ohrozenie, zapol sa sympatikus, oni bojovali alebo ušli (niekedy zamrzli). Telo naraz vyplavilo veľa stresových hormónov a tie im pomohli aktivovať mozog aj telo na rýchlu reakciu. Prudký pohyb im pomohol tieto hormóny spáliť, a keď boli naspäť v bezpečí, bolo po všetkom, vrátili sa do parasympatiku. Prichádzal pokoj, relax, upokojenie.

Čo robíme my? Sme celý deň v práci, každú chvíľu riešime nejaké úlohy, pokračujeme často aj doma (alebo robíme celý deň doma) a stres sa stáva nepretržitým spoločníkom. Na konci dňa je tých stresových hormónov toľko, že máme problém, ako prejsť do uvoľnenia. Áno, môžeme dýchať a je skvelé, ak s tým čo najskôr začneme. Ale niekedy to nestačí. Niekedy je potrebné urobiť niečo aj s telom, tak ako to robili naši predkovia. Takže okrem iného aj na toto je cvičenie – spáliť prebytok stresových hormónov, vyplaviť ich z tela von, ako sa hovorí, vybiť sa. Šport či cvičenie nahrádzajú boj či útek a okrem iného zamestnajú našu presýtenú myseľ. Preto je pohyb taký kľúčový. Preto sú dynamickejšia joga alebo iné dynamické štýly cvičenia či športov ako posilňovanie, kardio, futbal či beh často „ľahšie“, pretože väčšinu práce urobí naše telo.

Pomalšie štýly jogy môžu byť pre mnohých „utrpením“, pretože snažiť sa sústrediť niekoľko minút našu myseľ bez pohnutia tela je vcelku výzva. Preto mne osobne vyhovuje štýl jogy, v ktorom sa mieša dynamika aj pomalosť, sústredenie aj plynutie. Najprv chvíľka venovaná dychu, potom viacero ásan s výdržou či dynamických prechodov, a keď je kortizol spálený, môžeme sa naplno ponoriť do relaxácie či meditácie. Je ťažké začať hneď meditovať, ak nie ste zenový majster. Ale trénovať hlboké dýchanie a pravidelne cvičiť (aspoň 10 min ráno či večer) určite zvládne každý. Napokon zapojiť vedomé dýchanie do akéhokoľvek športu je tiež cesta.

4. Flexibilita a zdravie

Predsa len ešte jeden bod. Ak jogu cvičíme dlhodobo, cítime sa dobre dlhodobo. Naše telo a naše zdravie potrebujú, aby sme sa hýbali. Joga navyše trénuje a udržiava flexibilitu tela. Kontrakciou a flexiou, skracovaním a predlžovaním svalov udržujeme svaly aktívne. Svaly sa viažu na kĺby, takže tým zachovávame naše kĺby prekrvené a pružné. Naše telo potrebuje pohyb každý deň. Nemusia to byť dve hodiny v posilňovni, ale povedzme hodinka, v ktorej bude zahrnutý presun do práce, chodenie po schodoch, cvičenie, večerný strečing, ale pokojne aj upratovanie. Joga využíva pohyb cielene na princípe opačných ásan – predklon, záklon, úklony na strany. K tomu rotácia, obrátené pozície, balančné pozície atď. Pohyb je veľmi adresný, zapájame postupne všetky skupiny svalov, preto často po cvičení máme svalovicu na svaloch, o ktorých sme ani netušili, že ich máme. 😊 Nejde o jednostranný, nevyvážený pohyb, čo hrozí pri niektorých iných športoch. Samozrejme, princípy z jogy môžeme uplatniť aj inde. Cvičiť všetko, cielene, a pri tom vedome dýchať. Tak si udržíme zdravie a ohybnosť do vysokého veku. Všetci ste určite videli videá deväťdesiatročnej učiteľky jogy. Áno, je to možné. Voľba je na nás. 😊