Náš mozog dokáže za min. vyprodukovať zhruba štyridsať myšlienok. Je to enormné množstvo asociácií, ktoré už po chvíli vyzerajú ako celkom nesúvisiace.

Dlho som premýšľala, prečo sa šach považuje za šport. Odvčera to už chápem – vysvetlil mi to šachista z Nemecka. Rozmýšľaním nad tým správnym ťahom spáli človek toľko kalórií ako dobrým behom. Rozmýšľať a používať hlavu je skrátka únavné. Vedia to ľudia, ktorí pracujú mentálne a chodia z práce unavení akoby robili na poli. Preto mozog ako orgán potrebuje rovnakú regeneráciu ako telo po športovom výkone.

Víkend je pre mnohých často jediná príležitosť, kedy sa to dá.

Oddychovať denne je pritom nevyhnutnosť. Neznamená to, že má človek zájsť do kúpeľov, ale oddychovať môže po svojom. Určite ste už počuli o firmách v Japonsku, kde majú zamestnanci povoleného dvadsaťminútového šlofíka. Otázne je, do akej miery je takýto spánok uprostred množstva činností efektívny. Sami najlepšie viete, aké to je, keď idete spať s plnou hlavou myšlienok. Noc je potom plná snov a budíte sa ešte viac unavení než ako ste šli do postele.

Myseľ najviac regeneruje v hlbokom spánku – keď sa vám nič nesníva a ste úplne ponorení do ticha a čistoty svojej mysle.

Preto sa odporúča meditovať. Meditácia dokáže navodiť ten istý stav ako pri hlbokom spánku.

Sám spánok je nevyhnutný. Deti spia viac, pretože v spánku rastú, rozvíjajú sa. Dospelí ľudia toľko spať nemusia – dokonca ak dokážu efektívne oddychovať cez deň, nepotrebujú spánok navyše.

Ak ste však v permanentnom strese s hlavou plnou myšlienok a úloh, je možné, že sa vám nepodarí oddychovať efektívne.

Jediná možnosť je nájsť ticho v hlave vedome. Môžete sa začať venovať činnosti, ktorá vás baví a naplno vtiahne – keď robíte niečo, čo vám je absolútne prirodzené, vaše telo vytvára a kumuluje energiu. Oddychujete, lebo ste sústredení. To je dôvod, prečo napríklad umelci nemusia ani spať – keď tvoríte, nie ste unavení.

A to je dôležité poznanie. Ako nás vyčerpáva práca, ktorá nás nebaví. Všetko, čo nás baví, nás naopak nabíja.

Je jasné, že nie vždy môžeme robiť, čo nás baví. O to dôležitejšie je nájsť si čas na to, čo nám robí radosť, najlepšie denne. Naučiť sa dobre spať a pomáhať si meditáciou či jogou, ktoré človeka utišujú, upokojujú.

Vidím to najlepšie na svojich cvičencoch. Len čo otvoria oči po cvičení, sú to noví ľudia. Ich pohľad pôsobí, akoby sa vrátili z dlhej cesty krajinou. Oči dosiahli hĺbku a ticho – sú pozornejšie, mäkšie a otvorenejšie. To ticho a ten pokoj, ktorý ide zvnútra sú evidentným dôkazom, že relaxovanie bolo naozajstné.