Archívy značky: meditácia

Aký bol JOGA víkend na Zaježke

Ako len všetci potrebujeme tie dva dni v raji – odpojení od všetkého pozemského a bližšie k sebe…

Zrejme každý to raz za čas potrebuje – mať príležitosť vydýchnuť si a čas nadýchnuť sa. Mať priestor pre nové myšlienky a mať možnosť pozrieť sa na veci inak. V bežnom živote to ide niekedy priťažko – vždy sú tu nejaké povinnosti, plačúce deti, úlohy, čo ležia na stole nedokončené, domácnosť, ktorá čaká, telefón, ktorý zvoní… Je takmer nemožné pred tým všetkým uniknúť. O to dôležitejšie je sčasu na čas to urobiť. Viem, aké je to ťažké, odísť napríklad od malého dieťaťa a nechať ho doma. Nebrať si ho so sebou v myšlienkach. O to viac si vážim, koľkým účastníkom JOGA víkendu sa to podarilo. Aj keď s ľútosťou, predsa sa odhodlali nechať deti doma, dôverovať druhým, že sa o nich postarajú a dovolili si  luxus  venovať sa sebe, mať chvíľu pre seba.

ZJZV-YOGA-2016-web-1031

…uprostred zelených kopcov a lúk, kde počuť len spev vtákov a zvony ovečiek, pochodujúcich húštinami…

A tak sme dva dni boli spolu sami so sebou. Ponárali sme sa hlbšie do jogy a učili sa meditovať. Pre niektorých z nás bolo nesmierne náročné tak veľa fyzicky cvičiť, pre iných bolo ťažšie cvičiť mentálne. (Pre niektorých bolo ťažké oboje:)). Mali sme pred sebou veľa výziev a každý po svojom sme ich zdolali. Mojou výzvou bolo okrem iného aj zvládnuť viesť štrnástich ľudí jeden celý víkend tak, aby mali pocit, že ten čas nebol márny, aby sa viac priblížili hĺbke, aby sa priblížili viac sebe a aby sa vzdialili od starostí, nechali ich za dverami.

ZJZV-YOGA-2016-web-1056

Prostredie, ubytovanie, jedlo, a všetko s tým spojené – farby, zvuky, vône, chute, vášnivý západ slnka a nežný východ, to všetko tomu napomáhalo, a tak sa mi podarilo nechať moje obavy doma. Obavy o tom, aby sa nikomu nič nestalo, aby nikomu nič nechýbalo a všetci boli spokojní. Po príchode na Zaježovú som to všetko pustila a už sa len nechala viesť – prírodou, vnútorným hlasom, pokojom. Bolo to skvelé a myslím, že len párkrát v minulosti sa mi podarilo tak sústredene si oddýchnuť.

Až po rozlúčke s posledným človekom na mňa padla únava – ako signál, že všetku energiu som do poslednej kvapky odovzdala druhým. Verím, že tí čo boli pri tom, to cítili.

Ja im ďakujem.

ZJZV-YOGA-2016-web-1060
Foto: Kudivani photography
Reklamy

Meditácia tekutosti

Keď občas zavládne v živote človeka pocit, že veci nejdú tak ako by mali, že sa nič nedeje podľa plánu alebo len cesta trochu odbočila mimo trasu, existuje jeden možný spôsob, ako sa pozrieť na danú situáciu. Pozrieť sa na život ako na vodu.

Vodu, ktorá je neustále v pohybe, dokonca aj voda v jazere sa pod vplyvom vetra vlní, vytvára kruhy. Odniekiaľ niekam smeruje alebo aspoň krúži dookola. Voda sa neustále mení, no aj napriek vždy inému skupenstvu je to stále tá istá voda.

Voda je sama o sebe bez chuti, bez zápachu je priesvitná, ale všetko dokonale odráža, všetko sa na nej zrkadlí.

Voda je metaforou, ktorá má nekonečné možnosti výkladu.

Preto, ak nás niečo trápi, niečo sa nám nedarí, alebo nás o tom len chce presvedčiť naša myseľ, môžeme si spomenúť na vodu. Precítiť vodu v sebe, vnímať jej pohyb, prúdenie, tekutosť. Nechať sa unášať s prúdom a stať sa jeho súčasťou. Lebo prúd vody prekoná vždy každú prekážku, aj keď niekedy to trvá roky.

Spomeňte si, čo voda dokázala za stáročia urobiť s pohoriami, s jaskyňami. Aj človek môže dokázať to isté, ak vníma svoju tekutosť. Je poddajný udalostiam, ktoré ho nesú životom, no nakoniec on formuje svoj život. Dôsledne, pomaly, s istotou.

O tom je meditácia tekutosti. Zavrieť oči a byť voda…

Raz som mala krásnu meditáciu – videla som samú seba, ako ma v bielych šatách unáša rieka. A ja som len šla, šla s prúdom. Čistá, nevinná, dôverujúca a pokojná.

A ešte niečo o tekutosti pohybu: k tomu postačí toto video, ktoré ma ešte stále fascinuje aj odrádza zároveň.

6 záväzkov pre rok 2016

Predstavte si, že každý rok by ste dostali šancu začať odznova. Mohli by ste si vytvoriť celkom nové plány, stretnúť nových ľudí a zažiť úplne nové veci. Predstavte si, že každý rok by ste sa mohli stať novým človekom. Páčilo by sa vám to?

A teraz sa na to pozrime prakticky – takú šancu nám dáva každý deň. Nový rok je odlišný jedine v tom, že uzatvárame a otvárame dlhšie obdobie než len jeden deň. Rok je doba, počas ktorej sa môžu udiať reálne zmeny. Novoročné predsavzatia si dávame každý rok, málokedy sa nám ich podarí splniť. Prečo?

Často ide o veci, ktoré nechceme naozaj. Snívame o človeku, ktorým by sme chceli byť, ale nevnímame svoju podstatu. Nechceme niečo, čím sa môžeme naozaj stať. Upíname sa na niečo, čo je pre nás len snivou ideou, no nemá reálny základ v našom vnútri. Život nám dáva šancu pracovať s tým, čo máme. Vycítiť to, kým sme a kým sa môžeme stať.

Ja som si pre svoj budúci rok dala nasledujúce záväzky. Možno inšpirujú aj vás.

  1. pomáhať: keď pomáham druhým, nemyslím na seba
  2. meditovať: keď meditujem, nemyslím, SOM
  3. milovať: keď milujem, nemyslím, tvorím budúcnosť
  4. tvoriť: keď tvorím, nemyslím, transformujem seba a svet
  5. cvičiť: keď cvičím, nemyslím, milujem svoje telo
  6. smiať sa: keď sa smejem, nemyslím, milujem svoj život

Týchto šesť vecí je návodom pre mňa. Váš návod môže byť iný. Čo vás najviac vystihuje? Čím by ste sa chceli stať v roku 2016? Ako to urobíte?

Prajem vám aby ste v roku 2016 našli pokoj, lebo len v pokoji sa rodia tie správne odpovede. Spôsob, akým ten pokoj nájdete, je váš osobný recept. Nech vám chutí hľadanie.

Zimný slnovrat ako návrat svetla do našich životov

Veľmi ma oslovila myšlienka osláv zimného slnovratu. 21. alebo tento rok 22. december by naši predkovia nazvali aj kračúňom – dňom, kedy sa rok prelomí napoly a v pomyselnom kruhu prechádzame z konca na začiatok. Končí sa obdobie tmy spojené s dlhými nocami a vracia sa obdobie svetla. Dni sa budú čoraz viac predlžovať a do našich životov zavíta opäť slnko, jar a o niečo viac radosti.

1236366_748132041987884_8129779902120266052_nNaši predkovia toto obdobie vo veľkom oslavovali, vnímali návrat slnečnejších dní ako novú nádej do ich života – rituál začiatku bol pre nich symbolom bohatstva, radosti, plodnosti. Tradíciu potom nahradili kresťanské zvyky, ktoré zimný slnovrat premenili na Vianoce. Myšlienka Vianoc je podobná – je zrodením svetla, božstva do ľudskej podoby, ktoré prináša nádej a radosť do nášho žitia. Príchod Ježiša značí koniec jedného obdobia a začiatok nového veku. Symbolika je teda veľmi podobná.

Postava Ježiša nám symbolicky ukazuje svetlo ukryté v človeku, lenže ako sa píše v článku, ktorý ma silne inšpiroval, mnohí ľudia dodnes nepochopili tento odkaz – že v každom z nás je niečo dokonalé, božské a radostné. Aj dnes zle interpretujeme túto ideu – upli sme sa na ceremónie a rituály a zabudli sme na podstatu – aké je dôležité objaviť svetlo v sebe, inšpirovať sa nastupujúcim slnkom a rozdávať radosť na všetky strany.

12369139_1937842703108338_5237747734242312570_nVyužiť prichádzajúce obdobie ako šancu na nový začiatok, obdobie temna nechať za sebou, lebo za nami tak či tak už je, to je možnosť pre nás všetkých.

Možno práve preto je tradícia zimného slnovratu priamočiarejšia a zrozumiteľnejšia vo svojej symbolike – končia sa dlhé noci, je čas oslavovať, radovať sa a priniesť do svojho života novú, slnečnú energiu. Starý rok ponechať minulosti a využiť príležitosť zobrať nový rok pevne do svojich rúk a prežiť ho podľa svojich predstáv.

Ako meditovať

Keď začnem hovoriť o meditácii, mnohí sa ma opýtajú prostú a logickú otázku: ako meditujem. Zakaždým som zaskočená a neviem presne odpovedať. Aké druhy meditácií teda existujú, pýtajú sa ďalej. Rôzne, hovorím im a začína mi byť jasné, že je najvyšší čas povedať niečo konkrétnejšie.

Je pravda, že meditovať sa dá rôzne. Pre niekoho je meditácia v sede s prekríženými nohami jedinou odpoveďou. No mnohí učitelia a majstri vám povedia iné – meditácia nie je o tom, či sedíte alebo ležíte – meditovať môžete akokoľvek – dokonca, keď bežíte, prechádzate sa, keď cestujete vlakom, keď varíte.

Mních La Pasura z Dhamakaya foundation to zhrnul jednoducho. Meditovať je najlepšie:

Kedykoľvek

Kdekoľvek

Akokoľvek.

Mal pravdu. Je jedno, ako to urobíte, podstatné je, že to urobíte. Môžete si prečítať stovky príručiek a opýtať sa viacero majstrov – jednu vec pochopíte časom samy – ideálny prístup k meditácii je ten, ktorý vyhovuje vám. Možno to bude 15 minút ráno a 15 minút večer alebo hodinka poobede. Možno budete pri tom sedieť v tichu alebo si pustíte jemnú hudbu a zapálite sviečky. Možno sa naučíte meditovať s mantrou alebo vizualizáciou, s otvorenými očami alebo zavretými.

DSC02440Na začiatku je však dobré vedieť, aké druhy meditácie existujú.

Rôzne zdroje uvádzajú rôzne metódy. Nepochybne je ich mnoho a v názvoch a postupoch sa prekrývajú. Vo všeobecnosti by sme ich vedeli zhrnúť takto:

  1. Sústredenie sa na dych
  2. Sústredenie sa na zvuk/ mantru alebo objekt
  3. Vizualizácia
  4. Všímavosť
  5. Milujúca láskavosť
  6. Meditácia s čakrami

V zásade meditácia pracuje s dvomi spôsobmi – sústredením pozornosti alebo naopak sledovaním, všímaním si toho, čo sa deje a nezasahovaním. Aj tieto prístupy sa prekrývajú, pretože sústredenie na dych je vlastne všímanie si dychu.

DSC02443Potom závisí, či meditujete s otvorenými očami, pri ktorých môžete sledovať nejaký predmet (napr. sviečku – to sa odporúča ľuďom trpiacim psychickými poruchami, úzkosťou, panickými atakmi) alebo s očami zavretými, kedy naplno prežívate, čo sa deje vo vašej mysli a tele, príp. si niečo vizualizujete. Je jasné, že so zavretými očami sa každý vnútorný aj vonkajší vnem znásobí, takže ak trpíte „opičou mysľou“, chvíľu to potrvá, kým sa dokážete so zavretými očami sústrediť. Ďalší postup je na vás. Môžete vyskúšať tradičné mantry (slová v sanskrite alebo jazyku Thajčanov – pali) alebo si vymyslieť vlastné zvuky. Môžete si vizualizovať objekt alebo predmet – napr. svetlo, vodu, mesiac, bublinu, atď. Pri meditácii milujúcej láskavosti zase pracujete s pozitívnymi emóciami nasmerovanými na seba, alebo na niekoho iného. Každý druh meditácie podľa výskumov prináša odlišné výsledky, ale je pravda, že v tomto smere sú výskumy len na začiatku.

Na začiatku vašej meditačnej praxe každopádne nebude zlé začať od piky. Posadiť sa, postupne zavrieť oči a vnímať, čo sa deje. Pozorne si všímať dych. Dokázať sa sústrediť na dych je základ. Nemusíte robiť nič iné, iba celé týždne skúšať túto prostú techniku. Sústrediť sa na dych aj počas bežných aktivít dňa.

Dych je základom všetkého: vášho života od narodenia až po smrť, vašej meditácie. Je základom vášho zdravia. Vašej pohody a spokojnosti. Ak vám vadí slovo meditácia, hovorte o dýchaní. Choďte, robte čokoľvek a dýchajte. Buďte prítomný a uvedomte si, čo sa v danej chvíli deje. Užite si to a tešte sa z prítomného okamihu. Buďte vďační za to, že ste na svete. Všetko, čo potrebujete, máte už teraz. Stačí si to predstaviť a niečo vo vás sa zmení.

Vitajte na tejto ceste. Nie je isté, kam vás privedie, ale zaručene to bude zaujímavá trať. Podstatné je, že na jej konci budete o niečo spokojnejší.

Chcete sa naučiť meditovať? Pozrite si moje video.

Dvadsať minút meditácie

Video, ktoré sme natáčali v srdci slovenskej prírody uprostred leta je konečne hotové. Leto je síce už minulosťou, no ten pocit zo slnečného dňa,  kedy počuť len vietor a vlastné sny, je živý aj teraz,   v novembri.

Môžete sa pohodlne posadiť a vychutnať si krátku, dvadsaťminútovú meditáciu, ktorá vás prenesie presne tam, kam potrebujete.

Na miesto pohody, pokoja a oddychu.

Špeciálna vďaka patrí Kudivani photography.

Zvuková verzia na stiahnutie tu.

Akékoľvek otázky, názory píšte do komentárov.

MUDr. Lenka Bachratá: Súčasnosť je bohužiaľ dobou pohodlnosti

V prvej časti rozhovoru s doktorkou mind & body medicíny MUDr. Lenkou Bachratou sme hovorili o tom, čo holistický prístup k medicíne vlastne znamená. V druhej časti sme sa dotkli aj témy meditácie a jej uplatnenia v zdravotníctve. 

Ste klasická lekárka, napriek tomu využívate alternatívne postupy. Vnímame mind & body ešte ako alternatívnu medicínu?

V súčasnosti už je k dispozícii množstvo štandardných štúdií, ktoré potvrdzujú efekt mind-body prístupu, takže to vo svetovom meradle alternatíva nie je, hoci Slovensko to tak stále vníma. Keď som začínala s Mind&Body centrom, veľmi som sa snažila, aby sme neboli vnímaní ako alternatíva, aby sme tým neohrozili svoju existenciu. S postupom času to stále viac priznávame a považujeme to za svoju prednosť, pretože mnoho ľudí to už našťastie vníma ako pozitívum. Ale v našom centre poskytujeme aj klasické alternatívne prístupy, ak sme presvedčení o ich zmysluplnosti. Niekedy sú totiž jedinou cestou, ako zbaviť pacienta nepríjemných príznakov, s ktorými si klasická medicína nevie rady.

Prečo klasická medicína nevyužíva tieto metódy tiež – je problém vo financiách?

Keby sme to spočítali, tak tento prístup vyjde napokon oveľa lacnejšie, ako dlhodobé napchávanie sa tabletkami. Lenže peniaze by nešli do tých vreciek, kam náš štát chce, aby šli. Problém však je, že ľudia na to ešte nie sú pripravení – sú zvyknutí, že je o nich postarané. Oni prosto čakajú, že vždy niekto príde a niečo im naordinuje, aby sa nemuseli o seba postarať sami, aby sa nemuseli začať hýbať, zmeniť stravovanie, životné návyky,… Ak by medicína bola ochotná tieto prístupy akceptovať a ľudia by zasa boli ochotní vziať svoje zdravie viac do svojich rúk, ušetrilo by sa naozaj veľa peňazí. Takže to asi primárne nie je až tak o peniazoch, ako v zmýšľaní ľudí, v ich pohodlnosti a pasivite. A tiež o zotrvačnosti, konzervativizme, lobingu a korupcii.

Nedávno ma na európskom kongrese všeobecných lekárov potešila prednáška jedného zahraničného kolegu, ktorý prezentoval, ako sa zmenila situácia, keď im zdravotná poisťovňa umožnila zamestnať na ambulancii psychológa. Vraj k nemu odvtedy chodí o polovinu menej pacientov.

Pracujete aj s antibiotikami, alebo sa tomu dá vyhnúť?

Nedá sa tomu vyhnúť, pretože ľudia si často nechcú alebo nevedia sami pomôcť. Dôležitá je prevencia, ale keď už človek príde do ambulancie akútne chorý, dva týždne prechladnutý alebo mesiac kašlúci, a už s tým nevie normálne fungovať, nemá čas sa liečiť, ani nedokáže naštartovať vlastné kompenzačné mechanizmy, tak často nie je iná možnosť. Sú ale aj bojovníci, ktorí sa liečia bez antibiotík, lebo v súčasnosti v našich geografických podmienkach prakticky neexistujú infekčné choroby, ktoré by sme nezvládli naším imunitným systémom, len nám vďaka chronickému stresu a preťaženiu nefunguje dobre. Súčasný medicínsky systém učí ľudí, že sú príliš nevzdelaní na to, aby porozumeli vlastnému telu. Pritom tú prirodzenosť v sebe máme, len je pre nás príliš ťažké prevziať zodpovednosť  za vlastné šťastie a zdravie.

5Keď sa na to pozrieme v globále, takmer každý človek má nejaký problém, napr. zlé vzťahy s rodičmi, traumy z detstva, vnútorný konflikt a pod., to znamená, že každý má nejakú diagnózu. Alebo si myslíte niečo iné?

Diagnóza je slovo, ktoré nemám rada. Má punc poruchy, poškodenia, niečoho trvalého a nemenného, čoho sa máme báť a čo nie je v našej kompetencii zvládnuť. Konflikt, kríza, problém či zmena sú bežnou súčasťou života človeka a tak ich aj treba vnímať. Všetko je to však o tom, či máme kompetencie daný konflikt zvládnuť. Treba si uvedomiť, že skôr či neskôr prídem v živote do situácie, kedy sa môj život zvrtne o 180 stupňov, len niekomu sa to deje častejšie, inému menej. Ak to beriem ako prirodzenú vec, ak si verím, poznám svoje schopnosti a hranice, svoje telo, prešla som už podobnou situáciou, mám nejaké skúsenosti, počúvam svoju intuíciu a idem do toho s plným nasadením, tak to vždy nejako zvládnem.

Lenže súčasnosť je bohužiaľ dobou pohodlnosti, dostatku a istôt, v ktorej nemusíme denne preverovať svoju zdatnosť v súboji s divou zverou a počasím. Kritická situácia je niečo, čomu sa chceme za každú cenu vyhnúť a za tento pocit istoty sme ochotní často platiť veľké sumy.  Vyhýbame sa zime aj teplu, všetkému, čo je mimo naše pohodlie, a to nás v dôsledku veľmi  ochudobňuje. Ten, kto od mlada zažíva stavy nepohody, ako hlad, zimu a pod., je oveľa odolnejší než ten, kto sedí doma v bezpečí a teplúčku. A nie je to iba o tele, aj psychika sa potrebuje otužovať.

Každý máme v hlave určité modely, vzorce, ktorými sa riadime. Ako však tieto vzorce zmeniť?

Závisí to od konkrétneho terapeuta. Prvý krok je zase náhľad – zistiť, že daný vzorec nie je pre nás optimálny. Potom musíme priniesť nejaký iný vzorec. Robia sa rôzne nácviky situácií, kde si pacient môže dovoliť konať ináč, ako by normálne konal a nemusí sa cítiť ohrozený. Je to komplexná a individuálna psychologická práca, je ťažké to zovšeobecniť.

Náš web sa zaoberá meditáciou. Podľa viacerých výskumov má práve meditácia alebo tzv. všímavosť schopnosť meniť správanie a myslenie. Využívate aj ju?

Pre mňa je meditácia a všímavosť v princípe, teda v pôsobení na človeka, to isté – sústredenie sa na „tu a teraz“, ktoré zabraňuje vplyvu negatívnych myšlienok a emócií na naše telo. Andrej (psychológ centra Mind&Body – pozn. autora) ponúka všímavosť v rámci individuálnych terapií aj skupín, pretože sú preukázané jej veľmi dobré výsledky nielen pre zdravie. Meditáciu u nás zatiaľ neponúkame, hoci ju ľudia viac poznajú. Mám pocit, že tento pojem niekedy ľudí odradí, v našom prostredí pôsobí príliš ezotericky. Slováci sú príliš zameraní na výkon a racionalitu a na „hĺbavé posedávanie so skríženými nohami“, ako meditáciu často vnímajú, nemajú čas. Majú pocit, že zmena sa dá dosiahnuť len úsilím, nie „ničnerobením“. V tomto je ťažké ich presvedčiť o opaku. V našom dotazníku sa klientov pýtame aj na to, čo im na sebe najviac vadí. Veľmi častou odpoveďou je „lenivosť“. Ľudia majú pocit, že relaxácia je bohapustým plytvaním času a že sa tým znižuje ich osobná hodnota.

3Má meditácia nejaké riziká?

V poslednej dobe ale stále narastá počet ľudí, ktorí sa vďaka medializácii snažia meditovať, či už pod vedením, alebo len tak sami doma, podľa príručiek a videonávodov. Niekedy to splní účel, inokedy to však nemá očakávaný dopad na zlepšenie. Mali sme napríklad jedného pacienta ktorý meditáciu praktikoval pravidelne, ale vraj to nikam neviedlo. Dali sme mu preto pri meditácii do ruky HRV biofeedback a zistili sme, že jeho snaha na zameranie sa na tu a teraz v ňom výrazne prehlbovala úzkosť a rozbiehala stresové reakcie, preto sa ťažkosti ešte viac zhoršovali. Až keď sme sa pokúsili upriamiť jeho pozornosť mimo svoje telo, na vonkajší upokojujúci objekt, dokázal sa uvoľniť. Nie každá meditácia má správny efekt, najmä u úzkostných ľudí sme v tom opatrní a odporúčame meditovať pod vedením skúseného lektora.

Základom meditácie je dýchanie. Bez neho samozrejme neprežijeme, ale prečo je ešte dôležité?

Prežitie je až niekde na konci celého reťazca. Naše telo je našťastie dosť múdre, takže nám nedovolí nedýchať. Ak by sme sa o to aj pokúšali, tak upadneme do bezvedomia a telo sa rozdýcha samo. J Dýchanie je veľmi dôležité na výmenu telesných plynov, na dostatočné okysličenie a odvádzanie oxidu uhličitého, ktorý má rozhodujúci vplyv na vyrovnávanie acidobázickej rovnováhy. Bráničné dýchanie je dôležitým prostredníkom pri stresovej aj relaxačnej reakcii, má vplyv na statiku aj dynamiku nášho pohybového aparátu, ovplyvňuje aj trávenie a mnohé ďalšie telesné funkcie. Ak pri strese a úzkosti dýchame po dlhú dobu plytko, dokáže to v našom tele spôsobiť úplnú anarchiu. A to napriek tomu, že máme množstvo dokonalých mechanizmov, ako si udržať telesnú homeostázu. Stresová reakcia je totiž vo svojej podstate život zachraňujúca a tým pádom je v tele uprednostnená pred krátkodobou rovnováhou. Nedávno som čítala článok jednej lekárky o tom, že celé tak nesmierne medializované prekyslenie je blbosť, pretože také niečo predsa telo vôbec nemôže umožniť.

A je?

No, nie je. Samozrejme, že za touto témou je aj veľký biznis a všetko je to nadnesené, ale mnohé štúdie o psychosomatike hovoria, že v tele človeka, ktorý je dlhodobo pod stresom, prebiehajú metabolické procesy, pri ktorých dochádza k miernej acidóze, teda prekyseleniu. Stres v tele stimuluje procesy, ktoré vedú k rôznym zmenám hladiny vápnika, draslíka, magnézia a pod., ale je tam aj mierna acidóza. Tá je spojená aj s dýchaním. Vychádza to z našej fylogenézy, pretože existujú tri reakcie na stres – aktívna útočná alebo úteková (fight or flight) a pasívna, vývojovo najstaršia – zamrznutie na spôsob mŕtveho chrobáka (freeze), kedy sa človek stiahne, prestane dýchať, tvári sa, že nežije. Časť ľudí, najmä tých úzkostne ladených, reaguje takto. A súčasťou tejto reakcie je zvýšené napätie v oblasti hrudníka a krku, plytké dýchanie, oslabené trávenie a vstrebávanie živín, kožné problémy, príznaky spojené s deficitom živín. Emócie, ktoré v nás prevládajú a to, ako s nimi naložíme, do veľkej miery usmerňujú naše telesnú procesy.

Ako pracovať s týmito emóciami? Je lepšie prežiť ich, nechať odznieť alebo sa s nimi vyrovnať, potlačiť ich?

To je ťažké zovšeobecniť. V každom prípade je dobré si emóciu uvedomiť a možno preskúmať jej príčinu a opodstatnenosť. Často reagujeme nadmernými emóciami, ktoré nie sú primerané situácii. Napríklad v nás vrie hnev alebo beznádej, pretože nás opustil partner, alebo máme konflikt v práci a my si miesto toho vylejeme zlosť na dieťa, ktoré rozleje čaj. Alebo túto emóciu úplne potlačíme ako nepatričnú a nevhodnú a ona sa prejaví telesnými príznakmi. Je dobré dostávať emócie v primeranej forme zo seba von, aj za cenu prechodného nepríjemného pocitu. Ale na druhej strane nemá zmysel naložiť si na svoje bedrá starosti celého sveta, ktoré by nás neustále zaplavovali. Človek by mal mať v sebe primeranú mieru sebelásky, ktorá vyváži niekedy nadmerný sklon k sebaobetovaniu a altruizmu.

Skúsení meditátori, povedzme mnísi, však tvrdia, že meditácia nás učí všetko akceptovať a prežívať situácie bez zbytočných emócií. Je to podľa vás možné?

To v bežnom živote asi nie je možné, pretože niektoré veci sú pre nás tak dôležité, že nemáme šancu nereagovať emóciou. Ale je pravda, že je tých emócií niekedy príliš. Vo významných životných situáciách však emócia musí prísť, niečo v nás vyvolať a potom musí odznieť. Emócia je hybnou silou našich aktivít, od toho je odvodené aj jej pomenovanie. Podľa mňa je život bez emócií mŕtvy, nemá hĺbku a obsah, nemá zmysel. Viem si samozrejme predstaviť  mníchov, ktorí žijú v kláštore mimo civilizáciu a povýšili svoj duchovný život nad banality bežného života. Je to jedna z ciest. Ale mňa to zatiaľ vo svete emócií baví. Je však možné, že časom bude na svete taká prevaha negatívnych vplyvov, neslobody a beznádeje, že duchovné odrezanie sa od nich bude jedinou cestou k udržaniu rovnováhy, ktorá je principiálna pre našu existenciu.

Myslím, že hovoríme o dynamickej rovnováhe.

Samozrejme, rovná čiara, teda statická rovnováha, je z fyziologického hľadiska vždy rovná smrti, život je vždy o dynamickej rovnováhe. Každú sekundu nášho života sa vychyľujeme z optimálneho stavu a následne hľadáme, ako sa doň vrátiť späť. To je hybná sila života. Celé naše fungovanie je v zmysle prežitia – rovnováha sa stráca, lebo nám niečo chýba – máme málo cukru, sme hladní, chýba nám bezpečie, čokoľvek, skrátka musíme použiť telo, aby sme získali, čo nám chýba – vziať si niečo na jedenie, uloviť si niečo, ukryť sa, bežať pred nebezpečenstvom-  a to je vždy spojené s určitou frustráciou a príslušnou emóciou. Zviera nič neprinúti dať sa do pohybu, ak mu niečo nechýba. Prečo by som sa mala zdvihnúť zo stoličky a bežať, ak mi nič nechýba?

A pritom to ľudia robia, však? 

To sú tie vyššie ciele. 🙂 Majú vždy určitú motiváciu, pretože bez tej by to nerobili. V čase, keď žijeme v nadbytku, sú našim motivátorom hodnoty z vyšších úrovní Maslowovej pyramídy. Ľudia totiž pre nastolenie svojej vnútornej rovnováhy potrebujú oveľa viac, než len byť sýti.

4Spomínali ste návrat k prírode, celosti, čo je dnes pomaly moderná mantra. Musí to však nevyhnutne znamenať odchod na lazy?

Nie, pre mňa je návrat k prírode návratom k sebe. Vnímať to, čo potrebujem a robiť pre uspokojenie svojich potrieb, čo môžem. Ako už bolo spomenuté, dnes už nemáme len primitívne fyziologické potreby – jesť, piť, množiť sa, ale záleží nám aj na našich vyšších cieľoch, sebarealizácii, hodnotách. Veľa ľudí však bohužiaľ plní ciele a hodnoty niekoho iného a často tým ide proti vlastným hodnotám. Návrat k prírode je návrat práve k nim. Pre udržanie zdravia je veľmi potrebné rozlišovať, ktoré hodnoty sú moje vlastné a ktorými ma naočkovala spoločnosť, rodičia, škola, práca…

Lenže práve toto všetko na nás vplýva, nemožno sa tomu vyhnúť. Alebo si predstavujete taký Rousseauský návrat k prírode?

V tomto s Rousseauom celkom súhlasím. Civilizačné výdobytky v človeku kazia jeho prirodzenosť a potláčajú všetko dokonalé, čím nás príroda vybavila. Viem, že v súčasnej spoločnosti nie skutočný návrat do lona necivilizovanej prírody možný (alebo jednoduchý), ale mnohým – najmä mužom, ktorí sú stále zženštilejší a majú čoraz menej testosterónu- by to rozhodne  prospelo. Hoci som zarytý pacifista, stále hovorím, že keď sme zrušili povinnú vojenskú službu, mužom to v ich mužnosti dosť uškodilo.

Ale to si predsa protirečíme. Ak je mužnosť prirodzená, tak predsa nepotrebujú vojnu, aby si uplatnili svoje inštinkty, nie?

Áno, je prirodzená, ale v rámci nej je prirodzená aj mužská agresivita, boj a prekonávanie prekážok a nepohodlia, na ktorých sa učí postaviť sa na vlastné nohy. Tá vojna (myslím základná vojenská služba) nie je samozrejme najlepší príklad, bolo v nej aj mnoho nechutností a zvrhlostí, ale pre mnohých mužov bola  jednou z mála životných skúseností, kedy museli fyzicky prekonať samých seba. Dnes tí, ktorí si chcú mužnosť udržať, behajú maratóny, chodia do posilňovne a robia vrcholové športy, ale je strašne veľa najmä mladých mužov a chlapcov, ktorí sú odkojení civilizáciou a technológiami a majú k prejavom mužnosti dokonca odpor. Stáva sa to často vtedy, keď chlapec vyrastá bez otca alebo iného mužského vzoru, alebo s otcom, ktorý je zženštilý a submisívny, prípadne v prevažne ženskej rodine prerastenej odporom k mužskému pokoleniu – najmä ak im príliš „mužní“ muži historicky ublížili. Chlapec pre svoj optimálny vývoj potrebuje vzor muža, ktorý je odvážny, zdatný po duševnej aj telesnej stránke, ktorý dokáže presadiť svoj názor. Chlapi, u ktorých duševný život valcuje ich telesnú schránku, ktorí majú nedostatok svalovej hmoty a ktorí sa prejavujú zženštilo a precitlivelo, majú často aj nízku hladinu testosterónu a môže sa u nich prejaviť problém s plodnosťou. A to sa stáva stále častejšie realitou.

Je to normálny spoločenský vývoj alebo sa toho treba báť?

Je to spoločenský vývoj (či je normálny závisí od toho, ako stanovíme normu 🙂 a podľa mňa sa toho treba báť. Zároveň ale závisí, z akého pohľadu sa na to pozeráme. Ak vezmeme, že sme na svete premnožení, tak je z globálneho hľadiska asi evolučným účelom, že príroda robí niektoré páry neplodnými.:( Z individuálneho hľadiska je to však katastrofa.

Zvyk, ktorý sa oplatí vybudovať

Už viete, že meditácia je úžasný a jednoduchý spôsob, ako si zlepšiť život. Dokázali to výskumy, dokazujú to ľudia, ktorí pravidelne meditujú. Možno ste sa práve rozhodli, že sa k nim pridáte. Preto je dôležité pripomenúť si ešte jedno.

Aby meditácia mohla fungovať, musí sa stať vaším zvykom. Platí to pri každej činnosti, ktorú vykonávate, a v ktorej sa chcete zlepšovať. Dokonalosť prichádza s opakovaním a výsledky sa zlepšujú pravidelnosťou.

Hoci nám zvyky uľahčujú život už len tým, že automatické správanie šetrí kapacitu nášho mozgu, vybudovať zvyk nie je jednoduché.

Podľa známej knihy Charlesa Duhigga Sila zvyku je základom každej zmeny návykov pochopenie, ako zvyk funguje. „Má tri časti: podnet, správanie a odmena,“ učí nás autor. Treba si určiť podnet, stanoviť si plán a dodržať ho. Maličkosť, nie?

habits wordle
Zdroj: internet

Dodržať plán je najťažšie, no ak sa vám to podarí, všetko ostatné príde samo. Keď si napr. sľúbite, že odkrojíte z každého rána dvadsať minút a venujete ich meditácii, a potom dokážete nasledovné robiť dva týždne, je možné, že pri tomto zvyku zotrváte. Stanete sa do istej miery závislým na pocite, aký vám meditácia prináša: na pocite uvoľnenia a čistej mysle. A presne to je tá odmena, o ktorej Duhigg hovorí, keď popisuje zvykovú slučku.

V jednom však autor, pokiaľ ide o meditáciu, nemá pravdu. Meditácia funguje, či tomu veríte alebo nie, ak ju robíte naozaj správne. Vlastná skúsenosť je napokon najlepším argumentom, prečo niečomu veriť a prečo niečo zmeniť. A možno vás prekvapí poznanie, že jeden zvyk dokáže často ovplyvniť celú plejádu zvykov. „Kľúčové zvyky poskytujú odmeny, v odbornej literatúre známe ako ‚malé výhry‘. Pomáhajú ostatným zvykom prekvitať, lebo zavádzajú nové podmienky a vytvárajú podhubie na šírenie zmien,“ píše Duhigg. Meditácia môže byť oným kľúčovým zvykom, od ktorého sa časom odvinú ďalšie. Je to podobne, ako napr. s cvičením – začnete cvičiť a postupne meníte svoje stravovanie, správanie, myslenie. Doslova meníte svoj život.

Možno v tejto chvíli necítite potrebu niečo zmeniť. Ste spokojný. Alebo ste nespokojný a neviete prečo. V takom prípade vám meditácia môže poskytnúť náhľad. „Základom meditácie je narušenie automatiky,“ hovorí známy guru Osho. Je jasné, že mnohé veci, ktoré robíme, nie sú pre nás v konečnom dôsledku dobré. Ale robíme ich naďalej, pretože patria do našej automatickej výbavy. Nerozmýšľame nad nimi. Schopnosť sledovať vlastnú myseľ nám umožňuje kriticky zhodnotiť, čo robíme, prečo to robíme a či to nemôžeme robiť aj ináč. Meditácia mení vaše zvyky, no pritom je to prvý zvyk, ktorý je dobré sa naučiť.

mind-full-mindful-1
Zdroj: internet

A ak ste optimista ako Dan Harris, známy moderátor, spisovateľ a šíriteľ osvety vo veci meditácie a všímavosti, možno budete súhlasiť aj s nasledovným„Meditácia sa pridá k pantheonu bezmyšlienkovitých aktivít ako cvičenie, umývanie zubov či branie liekov, ktoré vám predpísal doktor.“ Harris to prirovnáva k revolúcii v zdraví spojenej s behom. „Keby ste v štyridsiatych rokoch povedali niekomu z vášho okolia, že beháte, opýtal by sa, pred čím utekáte. Dnes, keď hovorím ľuďom, že meditujem, považujú ma za čudáka. V priebehu niekoľkých rokov sa to však zmení,“ predpovedá Harris.

Neostáva nám iné, ako mu veriť. Ak by mal pravdu, išlo by napokon o jednu z najlepších revolúcií v histórii. Dobrou motiváciou pre vás v tejto chvíli môže byť už len predstava, že toho budete súčasťou.

OSHO, 1999. Od medikací k meditaci. Praha : Pragma. 1999. IBN 80–7205-701-4

DUHIGG, Charles. 2013. Sila zvyku. Bratislava : Tatran, 2013. IBN 978-80-222-0636-5

Prečo meditovať

Možno ste doteraz vnímali meditáciu ako prax úzko spojenú s východnými filozofiami, opradenú tajomstvom, nebezpečne nasiaknutú ezoterikou a označenú nálepkou: alternatívna medicína. Možno ste nikdy nepočuli o technike „všímavosti“ a meditovanie ste ponechávali budhistom, hinduistom a „podivínom“, ktorí sa za budhistov či hinduistov označujú.

Meditácia však už dávno nie je len dedičstvom východu, čoraz výraznejšie preniká na západ. Meditačné techniky alebo techniky „všímavosti“ (mindfulness) dnes využívajú predovšetkým odborníci na psychiku, mozog, myslenie a prežívanie. Meditácia sa dnes vyučuje na školách, vo firmách, v armáde (napr. David Lynch foundation). Západný svet nadobro podľahol účinkom tejto techniky, ktorá sa stáva súčasťou životného štýlu ľudí z rôznych zázemí a prostredí. Predtým, než predčasne zavrhnete túto „novú vlnu“, pozrite sa na to, prečo je podľa vedcov meditácia taká užitočná.

Meditácia pomáha znižovať stres – Dnes vieme, že stres je príčinou mnohých chronických chorôb, ktoré niekedy označujeme ako civilizačné: napr. vysoký krvný tlak, cukrovka, rôzne chronické bolesti, astma, depresia, atď. Podľa viacerých štúdií vedie meditácia spojená s upriamením pozornosti na dýchanie, všímaním si podnetov vnútorného prostredia, myšlienok, ktoré prichádzajú a postupným prehlbovaním koncentrácie k poklesu hladiny kortizolu – hormónu zodpovedného za stresové reakcie organizmu. Hlboká relaxácia dosiahnutá pri meditácii sa prejaví spomalením krvného obehu a prehĺbením dýchania. Človek sa dostane do bezmyšlienkovitého stavu podobného hlbokému spánku bez snov, pri ktorom si jeho telo aj myseľ oddýchnu a dokáže tak následne efektívnejšie spracovávať podnety. 

joga-captures-small
foto: Kudivani photography

Meditácia posilňuje imunitný systém – V staršom článku som písala o tom, že odkedy aktívne meditujem, moje zdravie sa výrazne zlepšilo. Predtým chorá aj viackrát do roka, liečená zakaždým antibiotikami som si až po roku overila, že pozitívne psychické nastavenie pomáha imunite. Výskumy to potvrdili a je za tým práve zníženie stresových hormónov, ktoré vo všeobecnosti oslabujú organizmus. Vaše telo vďaka meditácii dokáže lepšie reagovať na vírusy a bakteriálne nákazy. Pravidelná meditácia spolu s cvičením tak dokážu poslúžiť ako prevencia zápalových chorôb, tak častých práve v tomto jesennom období.

Meditácia znižuje bolesť a lieči celé spektrum chorôb – Zaujímavé zistenie priniesla štúdia Duke University Medical Center, ktorá skúmala ako praktizovanie meditácie vplýva na pociťovanie chronickej bolesti. V osemtýždňovom programe prešli pacienti s chronickou bolesťou driekovej oblasti liečbou s použitím „loving-kindness“ meditáciou a dosiahli prekvapivé výsledky. Oproti kontrolnej skupine zaznamenali výrazné zlepšenie reakcií na bolesť a celkové vyrovnávanie sa s pocitmi bolesti, hnevu, či smútku. Medical University of South Carolina potvrdila, že meditácia môže mať pozitívny vplyv na celé spektrum psychických a fyzických symptómov – redukuje stavy úzkosti, depresie, zlej nálady, nízkeho sebahodnotenia, insomnie, atď.

Meditácia zlepšuje emočné prežívanie a pamäť – Podľa viacerých meraní meditácia zlepšuje funkciu amygdaly – časti mozgu zodpovedného za emočné prežívanie. Pravidelnou meditáciou sa amygdala dokáže zmenšiť, čo vedie k lepšej regulácii pocitov. Meditácia, ktorá využíva sústredenie na dych, objekt, zvuk alebo čokoľvek iné, zároveň pracuje s prefrontálnym kortexom, ktorý zodpovedá za koncentráciu a pamäť. S vekom sa táto časť mozgu síce stenčuje, ale meditácia má schopnosť tento proces spomaliť, či dokonca oddialiť Alzheimer. Oplatí sa pozrieť si toto krátke video. Je neuveriteľné, aký vplyv má meditácia na štruktúru mozgu. Je dobré o tom vedieť, treba o tom pochybovať a najlepšie je presvedčiť sa na vlastnej koži.

med_1
foto: Kudivani photography

Meditácia zlepšuje pamäť a analytické myslenie – Meditácia nepomáha len znižovať stres a zlepšovať náladu, ale celkovo prospieva mysli. Štúdie dokázali, že u skúsených meditátorov došlo k rozvoju šedej mozgovej kôry práve v tých častiach mozgu, s ktorými pracuje meditácia. Šedá kôra mozgová riadi všetky kognitívne funkcie v mozgu, takže meditácia vám dáva nástroj ako zlepšovať vaše myslenie po každej stránke. Nie náhodou je výsledkom  štúdie „všímavosti“ práve odporúčanie klinickým psychológom a lekárom zvoliť si cestu holistickejšieho (celostnejšieho) prístupu k medicíne, čo zahŕňa aj aplikáciu metód meditácie a všímavosti. Mind & body medicína už s týmito odporúčaniami aktívne pracuje a môžeme len dúfať, že je otázkou času, kedy tieto princípy začne využívať aj tradičná medicína.

Meditácia prospieva vašim vzťahom – Iste ste už počuli, že dobrým predpokladom pre dobré vzťahy je práve vzťah vás samých so sebou. Pocity sebaľútosti, podceňovania, absencia sebadôvery a sebalásky ešte nikomu život neuľahčila. A čudovali by ste sa, ako práve láska k sebe samému pomáha vzťahom všeobecne.

„Keď nemeditujem, cítim sa napätá a uzavretá – meditácia mi naopak pomáha vnímať samú seba lepšie a lepšie kontrolovať svoje myšlienky. Rodina si všimla, že odkedy meditujem, som celkovo pokojnejšia a pohodovejšia,“ hovorí Georgia, ktorá medituje denne polhodinku. Podľa publikovaných štúdií, meditácia pomáha sebauvedomovaniu a zlepšeniu vnímavosti voči vlastnej osobe, čo vedie k hlbšiemu porozumeniu toho, čo sa odohráva na úrovni vedomia. Človek, ktorý dobre rozumie sebe, dokáže ľahšie porozumieť svojmu okoliu a akceptovať jeho správanie. Pripustiť, že sa vám niečo deje a pochopiť, prečo sa to deje sú nepochybne dva výnimočné kroky k vášmu celkovému zdraviu a životu ako takému.

Navyše, meditácia, obzvlášť technika milujúcej láskavosti pomáha budovať váš súcit voči druhým ľuďom. Stávate sa otvorenejším, trpezlivejším, chápavejším, skrátka partnerom, po akom každý túži.

tu a teraz
foto: Kudivani photography

Meditácia vám pomáha žiť v prítomnosti

Čokoľvek, čo bolo doteraz povedané o meditácii, je s najväčšou pravdepodobnosťou pravda, ale nakoniec to najdôležitejšie: Meditácia vás učí byť tu a teraz, prežívať aktuálny moment vzácnej prítomnosti, žiť všímavo, vedome. Ako odznelo v predošlom článku, meditácia čistí vaše okuliare a pomáha vám vidieť veci jasnejšie. Svoje činy a činy iných zrazu chápete a neodsudzujete. Pýtate sa, rozmýšľate, nereagujete hneď zmyslovo a pudovo. Stávate sa trpezlivejšou, pokojnejšou a milujúcejšou bytosťou. Dokážete aktívnejšie prežívať aktuálnu prítomnosť, citlivejšie vnímať, čo sa okolo vás a vo vás deje. Ste šťastnejší, zdravší. Pozeráte sa na veci s odstupom a pokojne vyhodnocujete, ako zareagovať na akúkoľvek situáciu.

Znie to všetko zázračne. Možno niečo z toho pocítite na vlastnej koži len čo začnete meditovať. Možno nie. Nezáleží na tom, čo presne sa stane, keď sa rozhodnete meditovať, podstatné je, že si nájdete chvíľku pre seba, v ktorej budete absolútne prítomní a ktorú si naplno užijete. Možno sa to stane vaším novým zvykom, ktorý vám zmení život.

O zvykoch nabudúce.