Archívy kategórie: Názory a príbehy

Načo sú nám pochybnosti

Raz za čas sa to stane. Spomalíte. Zastanete. Zneistiete. Doteraz ste nepretržite utekali vytýčeným smerom a zrazu je tu pochybnosť, ktorá vás zamrazí. Váhate, prešľapujete z nohy na nohu, prehodnocujete. Ste schopný spochybniť všetko, čo ste do dnešného dňa povedali alebo urobili. 

Pochopiť, čo sa stalo, nie je vždy ľahké. Ste vyčerpaný a máte chuť všetko nechať tak. Symbolicky ste nechali zvíťaziť svoju ľavú hemisféru. Tá začala pragmaticky vyhodnocovať veci, ktoré ste doteraz robili intuitívne a pristupovali k nim left-brain-right-brain-minimalism-wallpaper-2560x1600tvorivo, s čírou radosťou. Namiesto toho, aby ste v tom s láskou a vierou pokračovali, začínate aplikovať logiku. A to nefunguje. Zrazu nachádzate milión argumentov, prečo je táto cesta zlá. Doteraz ste jej verili, pretože to čisté, detské a radostné vo vás malo hlavné slovo. Lenže teraz je to preč. Prestali ste si dôverovať a začínate sa štiepiť na častice. Jedno je isté – musíte to zastaviť skôr než sa premeníte na prach.

V mojom obľúbenom Tedx videu hovorí známa neuroatomistka Jill Bolte Taylor o tom, ako prežila infarkt. V momente, keď sa jej to stalo, zrazu zaniklo spojenie medzi jej dvomi hemisférami. Most medzi dvoma brehmi akoby prestal existovať. Naraz sa ocitla v momente absolútnej izolácie od svojej ľavej hemisféry. Povedané s troškou nadsázky, stratila sa v okamihu čírej prítomnosti a radosti z existencie. Bez schopnosti vyhodnotiť základné veci ako napr. polohu svojho tela alebo jeho hranice si pripadala nekonečná. Plynulo z toho zvláštne šťastie. „Predstavte si, aké to je – striasť sa tridsiatich siedmich rokov emocionálnej tiarchy,“ smeje sa, „och, cítila som eufóriu!“ Táto žena, ktorá v iné dni pracuje, žije a myslí hlavne analyticky a logicky, teda využíva predovšetkým ľavú hemisféru zrazu objavila svet čistých emócií a tvorivej energie – svet pravej hemisféry. Svet, ktorý tak dobre pozná umelec, keď je uprostred tvorivého delíria. Stav, ktorý pozná človek, keď robí to, čo ho naozaj baví. Nemyslí, tvorí. Je spokojný sám so sebou a má toľko energie, že dokonca necíti potrebu jesť, spať či ísť na záchod. Je to moment absolútnej koncentrácie. Neskutočnej sily a zároveň pokoja.

5030387_13620007_lz„Je takmer nemožné byť skutočne kreatívny, keď sa bojíte tieňov,“ píše Arianna Huffington, šéfka jedného z najznámejších magazínov na zemi. Ak to povie žena, ktorá sa denne pohybuje medzi Hollywoodskymi hviezdami, píše knihy a texty, ktoré majú čitateľov po celom svete, asi vie o čom hovorí. „Najhorším a najnebezpečnejším strachom, šíriacim sa v Hollywoode je pochopiteľne strach z neúspechu,“ dodáva, „bráni vám riskovať a risk je esenciálnym elementom kreativity a umenia.” 

To platí rovnako všade, nielen v Hollywoode. Arianna tvrdí, že neúspech a strach z neho sú len dva z mnohých krokov na ceste k úspechu.

Dve strany jednej mince. Dve hemisféry. Večný dualizmus. Neale Donald Walsch v knihe Rozhovory s Bohom to vysvetľuje takto – existujú len dve podoby existencie: strach a láska. Láska je tvorivá myšlienka, najvyššia realita, jediná realita. V relatívnom svete, v akom sa pohybujeme, však potrebujeme aj strach, aby sme vedeli, aké to je, keď tvoríme a žijeme s láskou a odvahou.

Reklamy

V posteli s pozitívnymi správami

V dni ako tento, keď von leje a vás ide poraziť z choroby, ktorú ste niekde cez víkend chytili, máte možnosť rozhodnúť sa, čo s tým – bude to príležitosť alebo stratený čas?

Pre mňa to je príležitosť konečne po dlhej dobe prebádať všetky aktuálne správy, nové články a dostať sa tak do obrazu. Popri množstve smutných správ z  Ukrajiny alebo Izraela, ktoré človeka výrazne zneistia, som narazila aj na množstvo pozitívneho, čo ma zase uistilo vo viere, že svet má bližšie k svetlej strane.

Mladí absolventi škôl už nie sú len zúfalými adeptmi na prácu v McDonalde, ale tiež veľmi kreatívni v generovaní pracovných príležitostí. Dôkazy sú v tomto článku a tiež v tomto príklade skutočne kreatívneho jedinca. Druhý článok je o chalanovi, ktorý vytvoril stránku na získanie práce v Silicon valley, čo sa mu napokon aj podarilo. Tiež mi to pripomenulo tohto chalana, ktorý je mi v ostatné dni inšpiráciou – vytvoril množstvo projektov pre komunitu, v ktorej žije vrátane Študentskej rady, spravodajského portálu, či projektu Povedz to nahlas – video odkazy politikom.  A takýchto príkladov, ktoré ma utvrdzujú v tom, že v schopnosti mladých ľudí sa oplatí veriť, je mnoho.

Tiež čítaním rozhovorov Karola Sudora človek ľahko nadobudne presvedčivý dojem, že Slovensko je plné kvalitných ľudí.

Počas virtuálneho listovania magazínom Život som získala ďalší pozitívny pocit – je tam množstvo príjemných článkov o Afrike, o ktorej sa v podobnom reálnom svetle hovorí u nás skôr málo.

Keď chceme hovoriť o jóge a meditácii, narazila som počas browsovania na množstvo profesionálnych stránok (príklady tu a tu), ktoré majú potenciál presvedčiť čoraz viac ľudí o pozitívach týchto techník. Ľudia konečne objavujú, čo bolo dlho, pre nedostatok vedeckých poznatkov, neviditeľné, a tak šance na sebarozvoj rastú. Ešte aj Forbes písal o meditácii.

Na dnes posledný príklad obyčajného ľudského šťastia a schopnosti uchopiť život za pačesy som našla v tomto článku. Príbeh ženy, ktorá odišla hľadať svoje šťastie do Peru a našla tam osudovú lásku – k mužovi a krajine samotnej sa oplatí prečítať. Len tak, aby ste si pripomenuli, že všetko je možné.

Aby sme to zhrnuli, je množstvo vecí, ktorým sa môžete venovať, kým zomierate v posteli a vždy máte na výber  z viacerých možností – pozitívnych aj negatívnych.

Von je už tma, pršať prestalo, namiesto toho počujem niekoho hrať na píšťalke. To ma uisťuje, že som si vybrala dobre.

2115347_barbora-reduciendo-peru-peruanec-antonio-reduciendo

Majte krásny deň!

Aká budúcnosť nás čaká

Je dobré uvedomiť si, (čo som pochopila na cestách), že v súčasnosti existuje len málo obmedzení. Obzvlášť, ak ste mladí a pochádzate z relatívne slobodnej krajiny, máte nekonečno možností.

Nehovorím len o všetkých tých mládežníckych výmenách, Erasmusoch, dobrovoľníckych príležitostiach, ktoré vám umožňujú ísť kdekoľvek.  Sledujúc tie správne stránky skôr či neskôr nájdete ponuku, ktorú hľadáte, či už je to účasť na filmovom festivale v Kosove alebo tréning na NGO pozíciu v Macedónsku. Väčšina týchto príležitostí je takmer zadarmo – účastník zaplatí max. 30 % cestovných nákladov. Viete si predstaviť, čo na to povedia vaši rodičia (obzvlášť ak ste z bývalého východného bloku ako ja)?            Nie je to fér.

jasnáNuž, nie je.  Na druhej strane, nie všetko je dnes ružové. Napríklad neistota, v ktorej žijeme. Ako povedal môj známy, väčšina mladých je dnes stratená. V prítomnosti a obzvlášť v budúcnosti. Nepretržite je v nás prítomný konflikt – mám ísť s prúdom, ktorý mi diktuje čo, kde a ako robiť, alebo sa odrezať od lán, ktoré ma viažu k daným mantinelom a opustiť ich? Nuž, nasledujúci fakt bude asi ťažké priznať – je to na vás.

Zbaviť sa strachu

Zvykla som byť nesmelé dieťa. Nesmelá byť sama sebou, nesmelá skúšať nové veci, robiť, čo ma baví. Dospievajúc človek tieto strachy postupne stráca, ale stále. Strach je môj najväčší nepriateľ. Otázka však znie: je to strach môj alebo strach mojej rodiny, predkov, spoločnosti, v ktorej žijem?

Počas pobytu v Thajsku som stretla množstvo ľudí bez plánu, bez jasnej budúcnosti, dalo by sa povedať. Mnohí sa vracali zo svojich ciest, po mesiacoch, týždňoch, rokoch na cestách smerovali domov, trochu s obavami, čo ich čaká. Ale kto tuší, čo ho čaká?

Stretla som chalana, volajme ho Diego, ktorý bol advokátom v Argentíne: zabezpečená budúcnosť, pekná priateľka, nič, čím by sa musel špeciálne trápiť. Lenže v istom okamihu svojho života si položil túto otázku: je to to, čo chcem? Odpoveďou bol odchod do Austrálie, kde žil, pracoval, cestoval, následne odišiel cvičiť jógu do Indie, potom mu ponúkli pracovať v thajskej organizácii, ktorá učí mladých po celom svete meditovať. Skrátka nasledoval svoj “vnútorný hlas”, nepremýšľal priveľa, šiel s prúdom. Tak sme sa stretli. Mali ste ho vidieť – slobodný, otvorený čomukoľvek, spokojný sám so sebou, žiaril ako hviezda. Spôsob, akým rozprával a správal sa bol nekompromisne priamy. Žiadny strach, váhanie, len čistá viera. V život samotný, v budúcnosť, nech prinesie čokoľvek. Často naňho myslím.

Opustiť svoj pohodlný domov

Pritom nie je nevyhnutné opustiť domov, prácu, rodinu a priateľov, aby ste zmenili svoj život. Môžete začať robiť niečo inak tu, doma. Zostať je niekedy need more green 1ťažšie než odísť.  Byť šťastnejší, viac dôverovať. Stačí sa pozrieť na veci, čo robíte a veci, čo by ste chceli robiť. Nepýtať sa, či ste dostatočne dobrý nato, aby ste vyšli von s tým, čo chcete. Ľudia sa dajú ľahko presvedčiť, ak ste presvedčený vy.

Opustite svoje staré zvyky, svoj komfortný domov. Domovina je bezpečné miesto, to všetci vieme, ale tiež príliš riskantné – dokáže vás ľahko premeniť na starého, ufrfľaného, lenivého tatka. Hovorím to sama sebe každý deň. Niekedy to funguje, inokedy nie. Minimálne ma to núti premýšľať a premýšľanie môže byť prvý krok. Len netreba premýšľať priveľa. 🙂