Aká budúcnosť nás čaká

Je dobré uvedomiť si, (čo som pochopila na cestách), že v súčasnosti existuje len málo obmedzení. Obzvlášť, ak ste mladí a pochádzate z relatívne slobodnej krajiny, máte nekonečno možností.

Nehovorím len o všetkých tých mládežníckych výmenách, Erasmusoch, dobrovoľníckych príležitostiach, ktoré vám umožňujú ísť kdekoľvek.  Sledujúc tie správne stránky skôr či neskôr nájdete ponuku, ktorú hľadáte, či už je to účasť na filmovom festivale v Kosove alebo tréning na NGO pozíciu v Macedónsku. Väčšina týchto príležitostí je takmer zadarmo – účastník zaplatí max. 30 % cestovných nákladov. Viete si predstaviť, čo na to povedia vaši rodičia (obzvlášť ak ste z bývalého východného bloku ako ja)?            Nie je to fér.

jasnáNuž, nie je.  Na druhej strane, nie všetko je dnes ružové. Napríklad neistota, v ktorej žijeme. Ako povedal môj známy, väčšina mladých je dnes stratená. V prítomnosti a obzvlášť v budúcnosti. Nepretržite je v nás prítomný konflikt – mám ísť s prúdom, ktorý mi diktuje čo, kde a ako robiť, alebo sa odrezať od lán, ktoré ma viažu k daným mantinelom a opustiť ich? Nuž, nasledujúci fakt bude asi ťažké priznať – je to na vás.

Zbaviť sa strachu

Zvykla som byť nesmelé dieťa. Nesmelá byť sama sebou, nesmelá skúšať nové veci, robiť, čo ma baví. Dospievajúc človek tieto strachy postupne stráca, ale stále. Strach je môj najväčší nepriateľ. Otázka však znie: je to strach môj alebo strach mojej rodiny, predkov, spoločnosti, v ktorej žijem?

Počas pobytu v Thajsku som stretla množstvo ľudí bez plánu, bez jasnej budúcnosti, dalo by sa povedať. Mnohí sa vracali zo svojich ciest, po mesiacoch, týždňoch, rokoch na cestách smerovali domov, trochu s obavami, čo ich čaká. Ale kto tuší, čo ho čaká?

Stretla som chalana, volajme ho Diego, ktorý bol advokátom v Argentíne: zabezpečená budúcnosť, pekná priateľka, nič, čím by sa musel špeciálne trápiť. Lenže v istom okamihu svojho života si položil túto otázku: je to to, čo chcem? Odpoveďou bol odchod do Austrálie, kde žil, pracoval, cestoval, následne odišiel cvičiť jógu do Indie, potom mu ponúkli pracovať v thajskej organizácii, ktorá učí mladých po celom svete meditovať. Skrátka nasledoval svoj “vnútorný hlas”, nepremýšľal priveľa, šiel s prúdom. Tak sme sa stretli. Mali ste ho vidieť – slobodný, otvorený čomukoľvek, spokojný sám so sebou, žiaril ako hviezda. Spôsob, akým rozprával a správal sa bol nekompromisne priamy. Žiadny strach, váhanie, len čistá viera. V život samotný, v budúcnosť, nech prinesie čokoľvek. Často naňho myslím.

Opustiť svoj pohodlný domov

Pritom nie je nevyhnutné opustiť domov, prácu, rodinu a priateľov, aby ste zmenili svoj život. Môžete začať robiť niečo inak tu, doma. Zostať je niekedy need more green 1ťažšie než odísť.  Byť šťastnejší, viac dôverovať. Stačí sa pozrieť na veci, čo robíte a veci, čo by ste chceli robiť. Nepýtať sa, či ste dostatočne dobrý nato, aby ste vyšli von s tým, čo chcete. Ľudia sa dajú ľahko presvedčiť, ak ste presvedčený vy.

Opustite svoje staré zvyky, svoj komfortný domov. Domovina je bezpečné miesto, to všetci vieme, ale tiež príliš riskantné – dokáže vás ľahko premeniť na starého, ufrfľaného, lenivého tatka. Hovorím to sama sebe každý deň. Niekedy to funguje, inokedy nie. Minimálne ma to núti premýšľať a premýšľanie môže byť prvý krok. Len netreba premýšľať priveľa. 🙂

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s