Raz za čas sa to stane. Spomalíte. Zastanete. Zneistiete. Doteraz ste nepretržite utekali vytýčeným smerom a zrazu je tu pochybnosť, ktorá vás zamrazí. Váhate, prešľapujete z nohy na nohu, prehodnocujete. Ste schopný spochybniť všetko, čo ste do dnešného dňa povedali alebo urobili. 

Pochopiť, čo sa stalo, nie je vždy ľahké. Ste vyčerpaný a máte chuť všetko nechať tak. Symbolicky ste nechali zvíťaziť svoju ľavú hemisféru. Tá začala pragmaticky vyhodnocovať veci, ktoré ste doteraz robili intuitívne a pristupovali k nim tvorivo, s čírou radosťou. Namiesto toho, aby ste v tom s láskou a vierou pokračovali, začínate aplikovať logiku. A to nefunguje. Zrazu nachádzate milión argumentov, prečo je táto cesta zlá. Doteraz ste jej verili, pretože to čisté, detské a radostné vo vás malo hlavné slovo. Lenže teraz je to preč. Prestali ste si dôverovať a začínate sa štiepiť na častice. Jedno je isté – musíte to zastaviť skôr než sa premeníte na prach.

V mojom obľúbenom Tedx videu hovorí známa neuroatomistka Jill Bolte Taylor o tom, ako prežila infarkt. V momente, keď sa jej to stalo, zrazu zaniklo spojenie medzi jej dvomi hemisférami. Most medzi dvoma brehmi akoby prestal existovať. Naraz sa ocitla v momente absolútnej izolácie od svojej ľavej hemisféry. Povedané s troškou nadsázky, stratila sa v okamihu čírej prítomnosti a radosti z existencie. Bez schopnosti vyhodnotiť základné veci ako napr. polohu svojho tela alebo jeho hranice si pripadala nekonečná. Plynulo z toho zvláštne šťastie. „Predstavte si, aké to je – striasť sa tridsiatich siedmich rokov emocionálnej tiarchy,“ smeje sa, „och, cítila som eufóriu!“ Táto žena, ktorá v iné dni pracuje, žije a myslí hlavne analyticky a logicky, teda využíva predovšetkým ľavú hemisféru zrazu objavila svet čistých emócií a tvorivej energie – svet pravej hemisféry. Svet, ktorý tak dobre pozná umelec, keď je uprostred tvorivého delíria. Stav, ktorý pozná človek, keď robí to, čo ho naozaj baví. Nemyslí, tvorí. Je spokojný sám so sebou a má toľko energie, že dokonca necíti potrebu jesť, spať či ísť na záchod. Je to moment absolútnej koncentrácie. Neskutočnej sily a zároveň pokoja.

„Je takmer nemožné byť skutočne kreatívny, keď sa bojíte tieňov,“ píše Arianna Huffington, šéfka jedného z najznámejších magazínov na zemi. Ak to povie žena, ktorá sa denne pohybuje medzi Hollywoodskymi hviezdami, píše knihy a texty, ktoré majú čitateľov po celom svete, asi vie o čom hovorí. „Najhorším a najnebezpečnejším strachom, šíriacim sa v Hollywoode je pochopiteľne strach z neúspechu,“ dodáva, „bráni vám riskovať a risk je esenciálnym elementom kreativity a umenia.” 

To platí rovnako všade, nielen v Hollywoode. Arianna tvrdí, že neúspech a strach z neho sú len dva z mnohých krokov na ceste k úspechu.

Dve strany jednej mince. Dve hemisféry. Večný dualizmus. Neale Donald Walsch v knihe Rozhovory s Bohom to vysvetľuje takto – existujú len dve podoby existencie: strach a láska. Láska je tvorivá myšlienka, najvyššia realita, jediná realita. V relatívnom svete, v akom sa pohybujeme, však potrebujeme aj strach, aby sme vedeli, aké to je, keď tvoríme a žijeme s láskou a odvahou.