Je to neuveriteľné, ale ešte aj v prípade Vianoc sa ľudia hádajú, čo bolo skôr. Boli skôr Slovania a zimný slnovrat alebo malý Ježiško v jasličkách?

Naše posledné jogové stretnutie v tomto roku poskytlo skvelé podnety na rozmýšľanie o tomto sviatočnom období, období Vianoc a konci roka.

Ak hovoríme o Vianociach, hovoríme hlavne o symbolike, ktorú toto obdobie so sebou nesie. Samozrejme, kresťania a Židia sa môžu ohradiť, že ide aj o históriu a je dobré učiť sa a premýšľať aj o nej, lenže pre väčšinu ľudí je dôležitá najmä symbolika, dôvod, prečo vôbec oslavujeme Vianoce dodnes.

Boj medzi slavianofilmi a kresťanmi je preceňovaný. Ak sa zamýšľame nad Vianocami ako holisti, možno inšpirovaní čiastočne aj jogovou filozofiou, tak nachádzame porozumenie aj voči slavianofilom aj voči kresťanom.

Pre slavianofilov sú Vianoce v skutočnosti zimný slnovrat, tzv. kračúň, kedy sa skracuje noc, teda temné obdobie a  do života ľudí sa opäť pomaličky vracia svetlo. S tým je spojená nádej, že zima sa čoskoro skončí a jar je blízko a to je rozhodne dôvod na oslavu.

Slnko je vo všeobecnosti symbolom života, hojnosti, hostiny.

Pre kresťanov sú Vianoce v prvom rade o narodení Ježiša, o príchode Mesiáša, ktorého nám poslal Boh, aby vykúpil naše hriechy. Ježiš je svetlo, ktoré prichádza po dobe temna do našich životov, vracia nám nádej na lepšie časy a to je rozhodne dôvod na oslavy.

Aj kresťania, aj Slovania svojím spôsobom uznávajú tú istú  symboliku – niekto alebo niečo (Boh Slnka alebo Mesiáš) prichádzajú, niečo staré sa končí a prichádza nový začiatok.

Rodí sa nové a staré umiera.

Symbolika nekonečného kruhu známa aj z východných kultúr. Začiatok je vždy aj koniec a naopak.

Každý nový rok nám jednoducho dáva možnosť ukončiť a uzavrieť v sebe staré rany, ukončiť to, čo nás ťaží, čo už „zomrelo“… zároveň nám dáva možnosť začať odznova, odznova začať počítať svoje dni.

Symbolika vskutku nádherná a pochopiteľná pre každého bez ohľadu na to, aké náboženstvo vyznávate.

Ak vám k dosiahnutiu harmónie, naplnenia a pokory lepšie slúži symbol dieťaťa, ktoré je vždy dôkazom, že život pokračuje a teda všetko je v poriadku, fajn. Ak vám stačí symbolika svetla, Slnka, ktoré samo o sebe je symbolom, tiež fajn. Možno si tak ako ja, vyberiete symbol kruhu, uzavretého, nikdy neukončeného kruhu. Preto si volím skôr jogínsku filozofiu, ktorá verí v cykly a vie, že máme žiť v prítomnosti. Každý okamih je nový začiatok, kedy sa všetko mení. Jogíni veria, že ak sme naozaj prítomní, všetko prijímame celkom prirodzene a zázrak sa pre nás rodí každý deň. Jogíni nevidia v smrti ten hrozný zánik, len premenu niečoho starého na niečo nové. Kruh je skutočne nekonečný.

Takto zrazu chápeme, že malé Vianoce môžeme mať každý jeden deň, každý jeden okamih. Nám ostatným, ktorí nemáme čas na prežívanie prítomnosti, dávajú šancu tieto sviatky. Sviatky svetla, radosti a pokoja. Sviatky, kedy môžeme oľutovať, odčiniť  a odpustiť si naše hriechy a začať odznova. A to celkom bez pomoci niekoho iného, celkom sami.

Pekné, nie? 🙂

 

Milí priatelia,

zastavte sa na chvíľu,

nadýchnite sa vôní, ochutnajte chute,

privrite oči, pohladkajte, čo je vám milé

a radujte sa z malých okamihov.

Prajem vám krásne a najmä pokojné sviatky!