Hmlisté rána, ktoré sa prelínajú do tmavomodrého dňa. Stromy farby rosničky, štebotavé, veselé, s rozviatymi listami ako vlasy, spevavá príroda, plynulý, hladký čas, pokojný ako mačka. Raňajky na terase za zvukov živej hudby. Rozhovor pri ohni, horúci dych v saune. Telo po spánku prebúdzajúce sa do dňa – zo stuhnutosti do pružnosti, postupne nadobúdajúce istotu aj pohodlie vo svojich vlastných kútoch. Kúsok ľudskosti v kruhu náhodných priateľov. Mäkknúce srdce. Malý, bezvýznamný čas v plynutí života, tak významné nadýchnutie…