Boli sme na Dalajlámovi. V obrovskej hale sa tento svätý muž počas dvoch hodín prihováral približne dvom tisícom ľudí. Ľuďom s otvorenými ušami a srdcami.

Tento muž hovoril presne to, čo by ste od Dalajlámu čakali. Slová ako láska, súcit, pomoc, pochopenie, prijatie zazneli presne toľkokrát koľko by ste od Dalajlámu čakali. Jeho reč  bola pokojná a umiernená. Miestami humorná, lebo taký je tibetský pápež. Bol by to úžasný zážitok, presne taký, aký si väčšina ľudí vysnívala. Až na jednu vec. Tlmočníčku.

Kým Dalajláma hovoril celý ten čas dokonalo pokojne, konzistentne, hoci občas tichšie a menej zrozumiteľne (čo vás pri jeho veku osemdesiatjeden rokov zase až tak neprekvapí), a prítomné bolo v jeho výklade obe – obsah aj forma, jeho tlmočníčka predviedla presný opak. Namiesto pokojného prekladu prinášala do sály vystresovaný výklad, namiesto konzistentného zdelenia sa táto žena strácala v súvislostiach, vetách a slovách prerušovaných dlhým „ee“, ktoré prichádzalo ako jingel takmer po každom slove. Kvalitný obsah sa strácal v zle vystrúhanej forme. Duchaplné a presne mierené myšlienky svätého muža zanikali v dlhom “ee” tejto nešťastnej ženy.

Nedalo si nevšimnúť tento paradox. Ženy sa jednoducho božský pokoj svätého muža ani len nedotkol, napriek tomu, že sedela pri ňom najbližšie zo všetkých. Kým on sa snažil dôsledne odovzdať toto vážne posolstvo, pritom bol svojou pozornosťou plne prítomný v sále plnej ľudí a živo reagoval na to, čo sa dialo v sále, viedol interakciu a popritom vtipkoval, žena bola hlboko ponorená do svojich rozháraných myšlienok a nadľudského úsilia pokúsiť sa presne zrkadliť to, čo svätý muž úplne prirodzene formuloval. Nebola v sále, nevnímala energiu ľudí pod ňou ani láskavosť muža vedľa nej a nebola sama so sebou, ani prítomná tam, kde práve sedela. Ten paradox bol neuveriteľný, no najlepšie nám ukázal, akými môžeme byť a akými občas bývame. Lebo ako povedal Dalajláma, aj on je len obyčajný človek a každý môže byť vo svojej podstate ako on.

Taký človek sa však musí naučiť byť prítomný, byť s druhými a zároveň byť v sebe, vo svojom strede. Ostať pokorný, no silný, byť milujúci a zvedavý. Každý môže byť vo svojej podstate svätým človekom a mal by sa o to snažiť. Každý môže byť šťastný a vytvárať mier aj v týchto chaotických časoch. O tom bolo napokon celé Dalajlámove posolstvo. Len žena, ktorá ho mala preložiť, si ho vlastne vôbec nevypočula. Škoda.