Archívy kategórie: Slovak

Meditácia tekutosti

Keď občas zavládne v živote človeka pocit, že veci nejdú tak ako by mali, že sa nič nedeje podľa plánu alebo len cesta trochu odbočila mimo trasu, existuje jeden možný spôsob, ako sa pozrieť na danú situáciu. Pozrieť sa na život ako na vodu.

Vodu, ktorá je neustále v pohybe, dokonca aj voda v jazere sa pod vplyvom vetra vlní, vytvára kruhy. Odniekiaľ niekam smeruje alebo aspoň krúži dookola. Voda sa neustále mení, no aj napriek vždy inému skupenstvu je to stále tá istá voda.

Voda je sama o sebe bez chuti, bez zápachu je priesvitná, ale všetko dokonale odráža, všetko sa na nej zrkadlí.

Voda je metaforou, ktorá má nekonečné možnosti výkladu.

Preto, ak nás niečo trápi, niečo sa nám nedarí, alebo nás o tom len chce presvedčiť naša myseľ, môžeme si spomenúť na vodu. Precítiť vodu v sebe, vnímať jej pohyb, prúdenie, tekutosť. Nechať sa unášať s prúdom a stať sa jeho súčasťou. Lebo prúd vody prekoná vždy každú prekážku, aj keď niekedy to trvá roky.

Spomeňte si, čo voda dokázala za stáročia urobiť s pohoriami, s jaskyňami. Aj človek môže dokázať to isté, ak vníma svoju tekutosť. Je poddajný udalostiam, ktoré ho nesú životom, no nakoniec on formuje svoj život. Dôsledne, pomaly, s istotou.

O tom je meditácia tekutosti. Zavrieť oči a byť voda…

Raz som mala krásnu meditáciu – videla som samú seba, ako ma v bielych šatách unáša rieka. A ja som len šla, šla s prúdom. Čistá, nevinná, dôverujúca a pokojná.

A ešte niečo o tekutosti pohybu: k tomu postačí toto video, ktoré ma ešte stále fascinuje aj odrádza zároveň.

5 rýchlych spôsobov, ako sa zbaviť stresu

Dnes nebudeme hovoriť o meditácii ani joge, ale o veciach, ktoré som odpozerala zo života, inšpirovaného jogou.

Stres sa pomaly stáva etablovanou súčasťou našich životov. Je hlboko implementovaný do nášho vnútra a modifikuje naše správanie a emócie.

Dobre vieme, že stres je prirodzená reakcia tela na určitú náročnú situáciu. Zdravý stres mizne spolu s náročnou situáciou.

Lenže chronický stres je taký, ktorý nemizne, naopak, pretrváva aj po odznení stresového podnetu. Prirodzené stresové reakcie sú tri:   útek, útok, zamrznutie.

Ak na danú situáciu nezareagujeme a nenecháme ju odznieť, stresová reakcia ostáva akoby nestrávená v tele. Dnes je permanentný stres (v práci, v škole, či doma vo vzťahoch) bežný. Stres, ktorý ovplyvňuje náš imunitný systém a celé naše zdravie.

Pozrime sa na 5 jednoduchých trikov, ako sa vyrovnať so stresovou situáciou. Týchto 5 spôsobov kopíruje naše prirodzené pudové správanie a preto sú veľmi efektívne.

  1. Vyplazte jazyk – v joge známe ako pozícia leva: sedíte na zemi a vyplazujete jazyk. Najviac ako viete. Nepatrí to nikomu, robíte to kvôli sebe. (Alebo vás naštval niekto konkrétny a vy mu za chrbtom alebo spoza dverí môžete jazyk vyplaziť aj adresne:) Všimnite si, čo robia deti, keď sa hrajú alebo si robia z niekoho žarty, alebo sa hnevajú – vyplazujú jazyk. Je to zábavná forma ako ukázať, čo sa vo vás odohráva. Že vás niekto naštval, ale chcete mu to odpustiť, nechcete si ten hnev niesť so sebou. lion_poseVyplazenie jazyka je skutočne relaxujúce a prinesie vám presne ten zábavný pocit ako keď ste boli deti a nebrali ste veci príliš vážne. Na druhej strane, vyplazenie jazyka je prejavom odporu, hnevu – prinášate svoju vnútornú negativitu na povrch a demonštrujete ju až do tej chvíle, kým sa stres nepremení na smiech.
  2. Zaspievajte si mantru om – oukej, tak aj toto je z jogy. Mantra om sa považuje za primárny zvuk, prvotnú vibráciu, z ktorej vzniklo všetko ostatné. Táto mantra vás skutočne rozvibruje, zatrasie celým vaším telom aj mozgom. Zavrite oči, zakryte si uši a spustite om tak dlho ako potrebujete. Ide o zvuk, ktorý harmonizuje vašu myseľ, teda upokojuje ju. Nemusíte rozumieť, ako to funguje, ale vyskúšajte to. Om je muzikoterapia v praxi.
  3. Rozbehnite sa. Ide o simuláciu stresovej reakcie – útek. Takže ak cítite neskutočné napätie v tele, je na to jednoduchý liek. Presne tam kde ste a ako ste, rozbehnite sa bez prípravy najviac ako vládzete a bežte najrýchlejšie ako môžete až kým nedokážete polapiť dych. Potom zastaňte, zhlboka vydýchnite a postupne sa upokojte. Verte, že táto základná reakcia dokonalo uvoľní vaše telo.
  4. Choďte naboso. Dnes robíme výskumy na veci, ktoré boli kedysi samozrejmé a v mnohých krajinách ešte stále sú. Ale aj vďaka tomu vieme, že chodenie naboso P1390933neskutočne pomáha nášmu zdraviu, stimuluje imunitný systém a upokojuje nás. Súvisí to s reflexológiou a bodmi na našej nohe, ktoré sú bosou chôdzou prirodzene stimulované. Robte to tak často ako môžete, ale tam kde je to bezpečné a kde hneď neprechladnete.
  5. Dajte si ľadovú sprchu. Opäť niečo celkom logické – simulujúce prirodzené reakcie vášho tela – zamrznutie. Ľadová sprcha je niečo neuveriteľné. Absolútne vás preberie, absolútne vás naštartuje a zároveň schladí vaše telo, kožu, svaly, ktoré stuhnú a zároveň sa prekrvia. Zvýši sa vám tlak a vaše telo sa preberie, uvoľní endorfíny. Vy vyleziete z vane a budete sa cítiť ako nový človek. Áno, chce to trochu odvahy, ale mne najviac pomáha nepremýšľať, pustiť na seba prúd ľadovej vody, kričať, spievať si a zhlboka dýchať.

Takýchto rýchloviek ako na stres je samozrejme viac, no týchto 5 je rýchlych, jednoduchých, účinných a odkukaných z nášho života. Vyskúšajte a dajte vedieť, čo fungovalo u vás.

Urobiť si pauzu

Od rána do večera. Od večera do rána. Z domu do práce, z práce na nákup, z nákupu po deti a domov. V jednom kole. Bez zastavenia, bez prerušenia, alebo len s krátkym prerušením, ktoré sa volá spánok. Kóma, lepšie povedané. Taký je život, ktorý dnes žijeme.

Čím viac ľudí stretávam, tým viac sa upevňuje moje poznanie, že žijeme uponáhľaný život a času na pauzu je čoraz menej. Kým príde dovolenka, prejde niekedy celý rok. A to je, sakra, dlhá doba.

A pritom by stačilo tak málo. Urobiť si pauzu.

daydreamingNajzrozumiteľnejší záver z prvého týždňa mojej 21-dňovej výzvy je o tom, aké dôležité je urobiť si počas dňa pauzu. Neznamená to bežať na obed s uchom prilepeným na mobile alebo uviaznuť v rozhovore s kolegami o úlohe, ktorá leží na stole, kým obedujete. Pre mňa znamená pauza jediné – nadýchnuť sa. Ak je pauza to ticho medzi dvoma myšlienkami, alebo ticho medzi nádychom a výdychom, tak potom niet lepšieho vysvetlenia.

Schopnosť urobiť si pauzu je o zvyku a chuti robiť si malé rituály. Prejsť sa parkom a pozorovať stromy. Len sa dívať, ako sa kmášu vo vetre, ako z nich padá lístie.

Vyšliapať päť schodov na strechu a tam si po obede posedieť pri kávičke.

Natiahnuť sa v relaxačnej miestnosti na desať minút, pustiť si hudbu a na nič nemyslieť, len byť v tejto chvíli a všetky úlohy, telefóny, plačúce deti (dobre, plačúce deti možno nie) nechať za sebou, za dverami, kdesi na pokožke tváre, nepustiť ich dovnútra.

Joga a meditácia ma naučili urobiť si pauzu. Možno krátku, možno malú, ale zmysluplnú.

Naučili ma, že keď sa práca skončí, treba skončiť aj myšlienky o nej. A niekedy je to skutočne len vďaka tomu, že keď cvičíš jogu, nemyslíš na nič a keď docvičíš, je už príliš neskoro myslieť na to, čo bolo pred jogou.

Urobiť si pauzu je umenie vychutnať si život. A to je umenie, ktoré sa môžeme kedykoľvek naučiť.

Stačí si dať tú správnu výzvu. 🙂

Prvý európsky summit o meditácii a mieri máme za sebou

Kým na Ukrajine sa stále bojuje a v Maďarsku vláda stavia plot proti utečencom, my sa stretávame v Budapešti na European Peace Summit, tak blízko ku všetkým týmto udalostiam a ďaleko od všetkého. Je to prvé podujatie svojho druhu, ktoré v Európe zastrešila organizácia World Peace Initiative Foundation.

12439355_1125203874196346_8102672205623307903_nNázov eventu na prvé počutie síce skôr evokuje nejaké stretnutie štátnych predstaviteľov, mužov v oblekoch a kravatách, ktorí používajú zložité pojmy a odpovedajú na otázky novinárov, ale skutočnosť je celkom iná. Na jednom mieste v European Youth center sa stretáva 111 mladých lídrov z celej Európy i z celého sveta, ktorí hovoria o mieri v celkom iných dimenziách. O mieri, ktorý vychádza z presvedčenia, že dosiahnuť ho je možné len pri práci každého jedinca na svojom vlastnom rozvoji a dosiahnutí úplného vnútorného mieru, ktorý potom, postupne zasahuje bližšie aj širšie okolie. Presvedčenie organizátorov spočíva v tom, že najefektívnejší nástroj na dosiahnutie vnútorného rozvoja a duševných kvalít, ktoré robia neskôr z ľudí lídrov organizácií, komunít, či krajín, je meditácia.

A tak medzi workshopmi zameranými na sebarozvoj, komunikáciu, riešenia konfliktov, mierovú diskusiu, a ďalšie témy sedíme v tureckom sede a meditujeme.

Človeku zvonka to môže pripadať komické. Pri prvom pohľade ešte nemusíte nájsť spojenie medzi témou svetového mieru a meditáciou. Azda som nejaký budhistický mních?

12923191_1125205030862897_6150480757735667814_n„Pokojná myseľ vytvára kultúru založenú na mieri,“ povedal LP John, ktorý skutočne mníchom je. Žije v Thajsku, no dnes omnoho častejšie cestuje po svete. Na EU peace summite viedol meditácie a vysvetľoval teóriu myslenia, ktorá dokáže posilniť komunity v mierovom ťažení. „Väčšina konfliktov v spoločnosti pochádza z dávnej minulosti,“ hovoria Aya Chebby z Tuniska, mladá žena, ktorá na summite rozprávala, ako sa od blogovania počas Arabskej jari dostala k meditácii, založeniu prvého feministického hnutia The Voice of Women Initiative (VOW Initiative),  a ako sa snažila viesť svoje okolie k mieru. „Veľakrát sa stalo, že sme sa ocitli na mieste, kde išlo o život alebo slobodu. Veľakrát zatkli mojich kamarátov, aj mňa. Silné bolo, keď nás chceli vyhnať z parku a my sme odmietli odísť. Sadli sme si a začali priamo tam meditovať. Pridali sa k nám ďalší,“ hovorila Aya pred divákmi na EU peace summit. Jej príbeh o odvahe a odhodlaní je o to silnejší, lebo ho hovorí žena, ktorá sa chytila iniciatívy a okrem iného využila revolúciu na boj za práva žien a zlepšenie ich životných podmienok. Odvahu jej dodala práve meditácia. Človek podľa nej potrebuje v ťažkých časoch niečo, aby sa nezrútil, keď kvôli vojne prichádza o blízkych, stráca pôdu pod nohami a nemá žiadnu istotu, že na ďalší deň nestratí aj vlastný život.

Na summite sa veľa hovorilo o konfliktoch, veď kam sa pozrieme, sme nimi obklopení. Či už vnútornými, bežnými medziľudskými konfliktmi alebo celospoločenskými konfliktmi, vedúcimi k vojne. To je fakt, ktorý treba prijať, konflikty existujú. „Konflikty vznikajú, keď si myslíme, že niečo chceme, keď sme presvedčení, že niečo musíme mať a to aj na úkor druhých ľudí,“ hovoril Tom Brennan, ktorý pôsobil pri riešení konfliktov v Afrike či na Strednom východe. „Konflikty sú o našom pripútaní a neschopnosti pozrieť sa na problém zo širšej perspektívy.“ Dostala som jasný príklad: Hovorila som o konflikte na Ukrajine raz s Ruskou, potom Ukrajinkou. Každá mala na vec svoj pohľad, ale obe pripustili, že nemusí byť úplný.

IMG_0254Konflikty vo svete asi tak skoro nezmiznú. Meditácia je nástroj, ktorý nám ale pomáha riešiť ich efektívne, s rozvahou, či dokonca im predchádzať. „Meditácia vám vyčistí okuliare a svet sa vám zdá jasnejší. So špinavými okuliarmi, zmätený vnútrom ťažko môžeme vidieť veci krásne čisté a zmysluplné,“ hovoril LP John. Počas summitu sme si vypočuli viacerých spíkrov, ktorí hovorili, čo im priniesla meditácia do života. Či už to bola Dulce Ruby, bývalá modelka, dnes umelkyňa a motivátorka alebo dokonca moja maličkosť; hovorili sme o zdraví, o ceste von z depresie, o zmene pohľadu na svet, ktorý mení život.

Summit trval dokopy štyri dni a bol intenzívny, no omnoho dôležitejšie je to, čo si jeho účastníci odnesú domov. Niečo užitočné pre seba, niečo užitočné pre organizáciu, v ktorej pracujú, niečo užitočné pre komunitu, v ktorej žijú a niečo užitočné pre svet. Spoločná online meditácia ukončila vo štvrtok, 7. apríla celý summit. Pre mňa ostáva jeho najdôležitejším odkazom práve myšlienka meditácie a jej schopnosti rozširovať našu perspektívu. Meditácia zmieruje naše konflikty a my sme potom efektívnejší v živote aj v riadení organizácií či projektov. Svet okolo nás funguje zrozumiteľnejšie a riešenia sa objavujú skôr.

Viac fotiek z podujatia od Ion Svet tu: klik

Každý zájde tam, kam bude môcť. A chcieť.

Keď kráčam domov popri rieke, vnímam, ako plynie. Neustále v pohybe, neustále prúdi smerom do mora. Podobne ako my. Od čoho závisí úspech človeka?

Ak dnes vynecháme filozofovanie o tom, čo úspech je, prejdeme rovno k prvej otázke: od čoho závisí, či sa niekto stane človekom, ktorý prenikne do hlbín života alebo ostane na povrchu?

Jedna z mojich žiačok na joge vyslovila myšlienku: „Kiežby každému bolo dopriate toto zažiť a chodiť sem s nami…“ Keby ale naozaj bolo toto každému dopriate, využil by to každý? Povedzme si rovno: nevyužil. Nepotrebujeme hovoriť o joge, aby sme sa dostali k jadru veci.

Nie každý človek sa rozhodne preniknúť hlbšie.

Zoberme si akýkoľvek šport. Na začiatku sotva tušíte, o čo ide. Možno vás to trochu baví, alebo naopak, úplne nebaví. Po niekoľkých týždňoch tréningu získavate základné schopnosti, ktoré sa prehlbujú čoraz viac. Začínate siahať na dno svojich síla to dno sa vám čoraz viac vzďaľuje.

brice portolanoZažívate prvé problémy – úrazy z nepozornosti, psychické blokády z minulosti, chýba vám vytrvalosť, odvaha, viera…

Pochybujete.

Ak to vydržíte, so vztýčenou hlavou napokon zvíťazíte sami nad sebou a otvorí sa pred vami celkom nová kapitola.

Prvé obdobie krízy je najťažšie. Keď ju zvládnete, prežiť druhú krízu už bude ľahšie. Nech pôjde o čokoľvek.

Lenže človek nemá vždy silu vydržať. Nemá chuť, čas, nechce sa mu, má dôležitejšie veci.

Možno posledné zo spomenutého je najdôležitejšie – máte skrátka dôležitejšie veci ako jogu alebo daný šport. Alebo hodiny klavíra či jazyka.

Možno ste už uvažovali nad tým, že by ste sa začali niečomu venovať, možno máte za sebou prvé hodiny. Počiatočné nadšenie je preč a vašou ďalšou úlohou je nájsť dôvod pokračovať. Akýkoľvek. Ak sa rozhodnete, kdesi tam čaká zasľúbené poznanie…že treba ísť ďalej.

A tak je to aj s jogou. Nie každému bude dopriate otvoriť v sebe novú kapitolu jogovej praxe a preniknúť skutočne hlbšie. Nie každý to naozaj chce a nie každý to vydrží. Mne to trvalo roky, kým som pochopila, čo mi joga dáva. Aj napriek tomu mám niekedy obdobia, že pochybujem, že sa mi nechce. Úspech prichádza, keď nad tým zvíťazím. Úspech, ktorý je čiastkový a nikdy nie definitívny. Ale je môj a robí ma šťastnou.

A preto si vždy spomeniem na rieku, ktorá sa plaví neustále do mora aj keď po ceste stretáva prekážky. Jej vôľa ísť je silnejšia a jej úspech na ňu počká.

6 záväzkov pre rok 2016

Predstavte si, že každý rok by ste dostali šancu začať odznova. Mohli by ste si vytvoriť celkom nové plány, stretnúť nových ľudí a zažiť úplne nové veci. Predstavte si, že každý rok by ste sa mohli stať novým človekom. Páčilo by sa vám to?

A teraz sa na to pozrime prakticky – takú šancu nám dáva každý deň. Nový rok je odlišný jedine v tom, že uzatvárame a otvárame dlhšie obdobie než len jeden deň. Rok je doba, počas ktorej sa môžu udiať reálne zmeny. Novoročné predsavzatia si dávame každý rok, málokedy sa nám ich podarí splniť. Prečo?

Často ide o veci, ktoré nechceme naozaj. Snívame o človeku, ktorým by sme chceli byť, ale nevnímame svoju podstatu. Nechceme niečo, čím sa môžeme naozaj stať. Upíname sa na niečo, čo je pre nás len snivou ideou, no nemá reálny základ v našom vnútri. Život nám dáva šancu pracovať s tým, čo máme. Vycítiť to, kým sme a kým sa môžeme stať.

Ja som si pre svoj budúci rok dala nasledujúce záväzky. Možno inšpirujú aj vás.

  1. pomáhať: keď pomáham druhým, nemyslím na seba
  2. meditovať: keď meditujem, nemyslím, SOM
  3. milovať: keď milujem, nemyslím, tvorím budúcnosť
  4. tvoriť: keď tvorím, nemyslím, transformujem seba a svet
  5. cvičiť: keď cvičím, nemyslím, milujem svoje telo
  6. smiať sa: keď sa smejem, nemyslím, milujem svoj život

Týchto šesť vecí je návodom pre mňa. Váš návod môže byť iný. Čo vás najviac vystihuje? Čím by ste sa chceli stať v roku 2016? Ako to urobíte?

Prajem vám aby ste v roku 2016 našli pokoj, lebo len v pokoji sa rodia tie správne odpovede. Spôsob, akým ten pokoj nájdete, je váš osobný recept. Nech vám chutí hľadanie.

Zimný slnovrat ako návrat svetla do našich životov

Veľmi ma oslovila myšlienka osláv zimného slnovratu. 21. alebo tento rok 22. december by naši predkovia nazvali aj kračúňom – dňom, kedy sa rok prelomí napoly a v pomyselnom kruhu prechádzame z konca na začiatok. Končí sa obdobie tmy spojené s dlhými nocami a vracia sa obdobie svetla. Dni sa budú čoraz viac predlžovať a do našich životov zavíta opäť slnko, jar a o niečo viac radosti.

1236366_748132041987884_8129779902120266052_nNaši predkovia toto obdobie vo veľkom oslavovali, vnímali návrat slnečnejších dní ako novú nádej do ich života – rituál začiatku bol pre nich symbolom bohatstva, radosti, plodnosti. Tradíciu potom nahradili kresťanské zvyky, ktoré zimný slnovrat premenili na Vianoce. Myšlienka Vianoc je podobná – je zrodením svetla, božstva do ľudskej podoby, ktoré prináša nádej a radosť do nášho žitia. Príchod Ježiša značí koniec jedného obdobia a začiatok nového veku. Symbolika je teda veľmi podobná.

Postava Ježiša nám symbolicky ukazuje svetlo ukryté v človeku, lenže ako sa píše v článku, ktorý ma silne inšpiroval, mnohí ľudia dodnes nepochopili tento odkaz – že v každom z nás je niečo dokonalé, božské a radostné. Aj dnes zle interpretujeme túto ideu – upli sme sa na ceremónie a rituály a zabudli sme na podstatu – aké je dôležité objaviť svetlo v sebe, inšpirovať sa nastupujúcim slnkom a rozdávať radosť na všetky strany.

12369139_1937842703108338_5237747734242312570_nVyužiť prichádzajúce obdobie ako šancu na nový začiatok, obdobie temna nechať za sebou, lebo za nami tak či tak už je, to je možnosť pre nás všetkých.

Možno práve preto je tradícia zimného slnovratu priamočiarejšia a zrozumiteľnejšia vo svojej symbolike – končia sa dlhé noci, je čas oslavovať, radovať sa a priniesť do svojho života novú, slnečnú energiu. Starý rok ponechať minulosti a využiť príležitosť zobrať nový rok pevne do svojich rúk a prežiť ho podľa svojich predstáv.

Aký bol JOGA deň

Štyri rôzne  jogy. Jedna myšlienka.

JOGA deň bol skvelý. Predstavili sa štyria rôzni cvičitelia – hatha, power, acro joga a joga smiechu. Tá išla posledná, no smiech a dobrá nálada boli prítomné už od rána. Do posledného šedivého novembrového dňa sme vniesli trochu farieb a radosti zo života. Lietali sme, dýchali, naťahovali telo, boli sami so sebou.

Bolo to krásne. Môže to byť také každý deň.

Stačí uchovať pointu – byť sám so sebou a sám sebou za každých okolností, uchovať si pokoj a schopnosť lietať vysoko nad zemou.

Email o strachu

Ahoj.

Tak veľmi Ti túžim napísať o bariérach. O tých, o ktorých teraz toľko premýšľam. O bariérach, ktoré si staviame, lebo sa bojíme. Čím je náš strach väčší, tým väčšie sú bariéry, tým vyššie ploty. A naopak- čím vyššie ploty, tým krátkozrakejší sme. Tým bojazlivejšími sa stávame. Tým opustenejšími.

Zdá sa to nekonečné.

Dnes premýšľam hlavne o bariérach, ktoré si budujem sama. O ľuďoch, ku ktorým sa bojím pristúpiť, lebo sú iní ako ja. Vyzerajú inak, správajú sa inak.

Môj obranný systém ma núti od nich bočiť. Považuje ich za nebezpečných.

Pritom by som im tak veľmi chcela povedať, že mi spôsobujú strach, ale nedokážem to. Už len vysloviť to by ma na moment oslobodilo.

Nie sú to racionálne veci.

Viem, že mnohí tí ľudia sú fajn, vlastne mnohí z nich majú určite zaujímavé životné príbehy a mohli by byť mojimi potenciálnymi priateľmi. Možno sa boja rovnakých vecí ako ja, možno sa dokonca boja mňa. Možno majú radi podobné knihy, hudbu, často chodia na koncerty a dokážu sa podobne rozčúliť nad nespravodlivosťou. Možno by sme našli množstvo spoločných tém a dokázali sa pri nich rozprávať pri jednom poháriku až do rána.

Ale bojím sa ich opýtať, či by so mnou šli.

Strach z neznámeho, z nesúhlasu, neporozumenia a odmietnutia je stále tu. Neviem sa toho zbaviť.

No napokon tieto bariéry aj tak najviac trápia mňa. Aspoň tým som si istá. Ostávam v tom osamelá a prestávam byť slobodná.

Tak veľmi chcem byť slobodným človekom. Pristúpiť ku komukoľvek bez strachu, nebáť sa hovoriť alebo aj mlčať. Povedať pravdu. Byť tou pravdou. Nech sa stane čokoľvek.

Túžim nájsť ten pokoj, ktorý je odpoveďou na všetko. Prijať ten strach a pochopiť, ako veľmi ma klame. A nechať ho odísť v pokoji. Možnože čas to dokáže.

Ty sa zatiaľ maj dobre a neboj. Všetko dobre dopadne. 🙂